Kvôli čomu dnes chalani chodia na koncerty...

Žáner: divadelná hra s prvkami komédie i tragiky

Hlavné postavy:
obecenstvo (kolektívny hrdina): tento kolektívny hrdina je značne rozpoltený. Narozdiel od "jedného tela-jednej duše" z básní Sama Chalupku, predstavitelia nášho koletívneho hrdinu vykazujú znaky ďalších postáv a rozhodne nie sú jednotní.
kámoška X: kámoška X je moja najlepšia priateľka, večne sa stresujúca pre prípadné znemožnenie sa na verejnosti, no zároveň dobrá duša so správnymi názormi.
kámoška Y: ďalšia kamarátka, disponujúca perfektným priateľom a príliš malou dávkou drzosti
kámoška Z: to som akože ja ;)
týpek X: dlhovlasý alternatívec, vekom dvadsiatnik, počas celého koncertu sa takmer nepohne. Vo svojej strnulej póze sem-tam zavrie oči a sústredí sa výlučne na hudbu kapely, kvôli ktorej na koncert prišiel.
týpek Y: sedemnásťročný exot so zosvetlenými vlasmi, vygelovaným kohútom na hlave a frajerským lookom. K neodmysliteľným súčastiam jeho osobnosti patria podobní kamoši, ploskačka v ruke (obsah odhadujem na slivovicu alebo niečo podobné) a slovník spestrený o nekonečné množstvo vulgarizmov.

Dej:
Tri kámošky prichádzajú na koncert cca pol hodinu pred začiatkom. Postavia sa za skupinku podobne postihnutých ľudí pred pódiom (už ich tam stojí pekných pár desiatok), za sebou majú zatiaľ kopec miesta a životodarného kyslíka. Jeho objem však s postupným napĺňaním sály klesá, čo kámoškám nevadí - očakávali to.
Najprv sa v ich blízkosti objaví týpek X, ktorý sa usmieva, rozpráva s kamarátmi a neuberá veľa miesta ani kyslíka. Následne sa ku blízkosti kámošiek natlačí zo zadu skupinka okolo týpka Y, ktorý hneď začne vymýšľať, ako sa dostať desať minút pred začiatkom koncertu ešte bližšie ku pódiu, pričom svoje myšlienkové pochody hlučne sprostredkúva divákom: "Do p**i, šak tam dakde musí byť ešte miesto ku**a!"
Nakoniec sa týpek Y s partiou rozhodnú ostať na mieste, kde objem miesta i kyslíka pre kámošky, partiu týpka X i mnohých ďalších znížia minimálne o polovicu. Sami si to uvedomujú, a tak jedna z hlavných postáv, týpek Y posilnený dúškom z ploskačky vyskočí a snaží sa rozraziť dav okolo seba (predpokladám, že v snahe získať priestor, keďže koncert ešte nezačal a o tanec teda s najväčšou pravdepodobnosťou nešlo). Následne mu jeden chlapík skoro uvalí a kámoška Z (moja maličkosť) mu vynadá do inteligentov, čo mladík po prvotnom nepochopení významu skomentuje spŕškou "inteligentných" poznámok.
Ďalej je relatívny pokoj. Koncert je v plnom prúde a asi po hodine vystúpenia majú kámošky už pocit, že z horúčavy (a stále silnejšieho pachu slivovice) odpadnú. A tak kámoška X uteká kupiť nejakú minerálku. Asi o dvadsať minút donesie pollitrovky v počte kusov 3 a rozdá ich medzi kámošky. A odrazu spolu s kámoškou Z vidí, ako sa vygelovaný týpek Y snaží ukecať kámošku Y, aby mu dala napiť (podľa vzoru - keď ju miluješ, nie je čo riešiť). Naivná kámoška Y mu napiť dá a tým odštartuje celkom slušný a dlhotrvajúci pokus o balenie.
Týpek Y má evidentne všetko premyslené. Pýta sa kámošky Y, či jej nemá urobiť miesto. Ona samozrejme súhlasí, no týpek Y dupľuje požiadavku: "Môžem ťa objímať?" Na to už kámoška Y vzhľadom na pachy idúce z týpka Y a existenciu vlastného priateľa reaguje záporne. Týpek Y ešte robí niekoľko pokusov. Následne na scénu vstupuje týpek X, ktorý sa prvýkrát od začiatku koncertu viditeľne pohne ;) a hádže všehovoriace vraždené pohľady na týpka Y (keďže z výrazu tváre kámošky Y je zrejmé, že k nemu trikrát prítulná nie je). Pohľad týpka X sa stretne s pohľadom kámošiek X a Z, ktoré vysielajú k týpkovi Y pohľady podobnej frekvencie a spoločne sa zasmejú :)
Týpek Y sa zachová napodiv inteligente. Po totálnom odmietnutí sa vymení s dievčaťom zo svojej skupinky a presunie sa ďalej od kámošky Y. To mu však nebráni po skončení koncertu kámošku Y desať minút presviedčať, aby mu dala telefónne číslo napriek tomu, že kámošky X a Z opakovane upozorňujú, že im (všetkým trom) ujde električka.

Tu prvý diel našej divadelnej hry končí.

Môj názor:
Ako jedna z aktérok sa k dejovej výstavbe hry neviem objektívne vyjadriť. Myslím, je jediným cieľom autora (asi osudu alebo Boha - kto vie?) bolo dôkladne charakterizovať niektoré z postáv. Hoci kámoška X po koncerte vyhlási, že sa pri týpkovi X a jeho strnulej póze cítila trápne, ja musím poznamenať jediné: Týpek X mi bol oveľa sympatickejší než týpek Y. Hoci nebol ani pekný, ani nijak extra prívetivý. Ale na koncert si prišiel vypočuť hudbu. A to sa dnes už tak často nevidí.