Spomínanú slečnu som mala za úlohu pripraviť na stredoškolské prijímačky zo slovenčiny. Začali sme testom, ktorý dostali žiaci v škole a vôbec som nevedela odhadnúť schopnosti dievčiny, keďže bola takmer stále ticho. Po chvíli mi došlo prečo.
V úlohe s cieľom vysvetliť konkrétnu pasáž z uvedeného textu bola jednou z možností múdro znejúca veta obsahujúca slovo "citát". Táto veta bola dosť zamotaná, a tak som sa slečny spýtala, či jej skutočne rozumie. Po chvíli sme prišli na to, že nie a postupným "prekladom zo slovenčiny do slovenčiny" (ten v prípade učebníc musím niekedy využiť aj ja ;) sme dospeli až k slovku "citát", na ktorom sme sa zasekli.
"Nevadí," vravím si, "trochu chýba všeobecný prehľad, ale to sa spraví."
A tak sa začalo vysvetľovanie. Už po niekoľkýkrát v živote som si uvedomila, že by som učiteľkou byť nemohla, keďže slová patriace do bežnej slovnej zásoby vysvetliť neviem. Nakoniec som zo seba dostala definíciu: "Citát je to, čo niekto iný povedal a ty to uvedieš vo svojej práci alebo článku."
Vyzeralo to, že sme na dobrej ceste, no ešte ma napadlo raz si to overiť a položiť otázku: "Keď poviem, že citujem Hviezdoslava, čo robím?" A hádajte, akej odpovede som sa dočkala? "Napodobňuješ ho?"
Už chápete, prečo by som nemohla byť učiteľkou?
Prečo by som nemohla byť učiteľkou
Vo voľnom čase si privyrábam doučovaním a výučbou angličtiny a keď sa niečo pritrafí, doučujem školákov prakticky všetky humanitné predmety. Takto som sa dostala aj ku stretnutiu s istou pätnásťročnou slečnou, pri ktorej som pochopila, na čo dospelí myslia, keď hovoria o tej dnešnej mládeži.