Kocúrika Muca sme vzali z ulice približne pred rokom ako maličké trojmesačné mačiatko. Vedeli sme o ňom, že sa túla už minimálne mesiac, a teda matkinho mliečka si veľa neužil - čo bolo koniec koncov vidno aj na jeho postave. Maličké vychudnuté šidielko sme si však čoskoro obľúbili, a nielen my - do oka padlo aj našej približne ročnej fenke Kočke, tiež bývalej bezdomovkyni.
O tom, že sa mača so psíkom znesie nebolo pochýb, mali sme doma už takmer dvojročnú Miušku, ktorá sa dokázala s fenkou vzájomne tolerovať. Ako sa však vzťahy u nás "vytriasli" nakoniec, by som si pár týždňov predtým nevedela ani len predstaviť :)
Kočka sa stala Mucovou druhou mamičkou - chránila ho, čistila, učila ho "psie kúsky"... Až napokon jednej peknej noci som počula hlasné pradenie, aké som od mačky ešte nezažila, ktoré vychádzalo z Kočkinho pelieška. Prešlo pár podobných nocí a pridal sa ďalší zvláštny zvuk. K pradeniu sa totiž pridalo hlučné mľaskanie!
Išla som teda skontrolovať, čo je vo veci a neverila som vlastným očiam. Muco spokojne ležal vedľa Kočky, robil mačací krok (prešľapovanie po mliečnych žľazách matky) a cical, pri čom sa statočne zadúšal mliekom (zrejme mu chýbala prax ;). Skontrolovala som Kočke bradavky a čuduj sa svete - naozaj mala mlieko! Fenka, ktorá ešte nemala šteniatka. Bez problému však mačacieho drobca nechala vyvolať tvorbu mliečka a kojila ho - a potom, že medzi zvieratami neexistuje láska...
Celý proces mal však malý háčik v podobe medzidruhového rozdielu. Šteniatka prestávajú cicať mlieko sami, keď sú už dostatočne vyvinuté - mačiatka však musí matka "vyhodiť" a sama odstaviť. Kým sme si s priateľom tento konflikt neuvedomili, prešiel takmer rok a Kočka kojila Muca už ako statné kocúrisko stále. Našťastie nedošlo k ujme na zdraví ani u jedného z nich, práve naopak - Muco vyzerá ako Valibuk zo starej povesti :)
Psia výchova má však aj drobné chybičky krásy. Náš milý Mucko zdedil tie najhoršie vlastnosti mačky a tie najhoršie vlastnosti psa - je lenivý, v období párenia príšerne mňauká, a okrem toho je po svojej adoptívnej mamičke aj riadna špinďúra. Pri vianočnom pečení mu kvaplo na hlavu vajíčko a s "vygelovaným" kohútom behal ešte pred Silvestrom. To sa nedá s Miuškou, ktorá neznesie zlepenú srsť ani sekundu vôbec porovnať...
Rovnako často sú však i svetlé chvíľky, kedy si Mucko násilne vyžaduje maznanie - obtiera líčko o človeka dovtedy, kým ho nezačne hladkať a škrabkať pod krkom :), opatruje Miušku, keď je chorá (naposledy po operácii), ochotne nám asistuje pri varení :) - a vtedy sme veľmi šťastní, že ho máme. Akurát niekedy čakáme, či nezačne po nociach namiesto mňaukania štekať... ;)Na poslednom obrázku statočná mamička Kočka :)
