Ťažká nula
Duša vyzlečená
Tvár bolesťou skrivená bola
Veď celodenná námaha zbytočná bola
Vonku prší
A zrkadlo do duše sa suší
Veď ako to celé dopadne
Iba Niekto Tuší
Snáď to aj duši napadne
Dnes to nikto nedvíhal
No kto by sa na to rád díval
Niekto určite
Prosím príď lebo ja nemôžem
Rada by som
Povedala smutným hlasom
Objímem Ťa a modré mokré zrkadlá utriem
Chápem, že sama opäť si
Kto som ja – pýta sa ktosi
I ja pýtam sa sklamaná
Priateľstvo je krehké
Nájsť ho je ťažké
Zradiť ho ľahké a zároveň tak ťažké
Znovu ho obnoviť
Častokrát nemožné
Veď by som vedela o tom hovoriť
Je mi to ľúto
Z mojej viny skončilo to
To ako mi chýbaš
Nevystihne žiadne slov – ani to prepáč
Viem že si z toho možno zranená
Vinu beriem na svoje ramená
Veď to je ako ruská ruleta
Byť bez Teba po zvyšok života
Milá Hanitta
Možno je to celé o ničom
Ale vedz iba jedno
Je to písané srdcom
Viem že je to so mnou ťažko
A nepíše sa mi to ľahko
Ty si to však zvládala
Kým neprišla odcudzujúca nálada
Verím že sa cez to preboríme
A naše priateľstvo opäť obnovíme
A že sa s prekážkami v názoroch v takejto podobe už nikdy nestretneme....
Veď Priateľ je tu pre toho druhého vždy
A ja tu pre Teba chcem byť navždy
Snáď sa to všetko vysvetlí
A Svetlo našu spoločnú cestu osvetlí
Veď bola by to škoda
Keby tak pevné priateľstvo skončila jedna nezhoda
Aj keď viem že bola kvôli mne
Prosím správajme sa k sebe už iba rozumne
Možno sa nám to podarí
A priateľstvo túto druhú brázdu preborí....
Verím Ti
Dôverujem Ti
Mám Ťa rada
Ďakujem Ti
Za všetky rady
Že ma máš rada....
Merci za to že si!
