Jedného dňa som išla na oslavu kamoškiných narodenín. Párty sa konala večer, v jednom vychytenom podniku.
Na oslave bolo úplne super, zabavili sme sa, pokecali o všetkom možnom aj nemožnom... Keďže je môj ocko veľmi bojazlivý a starostlivý, zabezpečil nám - teda hlavne mne, ochranku. Policajt stál pred vchodom do podniku a strážil nás, aby tam nikto nepovolaný nevstúpil. Keď sa oslava skončila, odprevadil ma až domov.... Nešla som však policajným autom, ale MHD. Nastúpila som do električky číslo jedna a tak som sa v pohode viezla. Keďže električka mala inú trať, bola som nútená prestúpiť na električku číslo päť a potom ísť ešte kúsok peši. Ako som tak stála sama v električke v pokročilej nočnej hodine, všimla som si, že môj ochranca policajt sa chystá na mňa vystreliť. V stotine sekundy som ležala na zemi a strela ma našťastie minula.
Na najbližšej zastávke som vystúpila a prestúpila do prichádzajúcej päťky. Odviezla som sa pár zastávok bez ujmy na zdraví a pokračovala v ceste domov po vlastných. Už som bola asi 250metrov od domu, keď sa opäť ozvala streľba. A opäť som bola terčom ja. Tentokrát však strieľala moja bývalá učiteľka hudobnej výchovy. Nemali sme sa príliš v láske už v časoch mojej mladosti.... :-) Rýchlo som sa skryla za najbližšie auto a utekala som smerom k domu pomedzi autá. Ani pani učiteľke sa však nepodarilo ma zastreliť.
Najväčšie prekvapenie ma však čakalo, keď som prišla domov.
Moji rodičia boli veľmi nemilo prekvapení, že som prišla domov. Pozdravili ma vetou :" A ty tu čo robíš? Veď my sme zaplatili ťažké peniaze aby ťa zastrelili a ty si prišla domov živá a zdravá???" Nechápala som o čo im išlo. Vlastí rodičia si objednali vraha, aby mňa, ich vlastnú dcéru zabil. Strašné....
Našťastie sa mi to všetko iba snívalo. No aj tak to bola nočná mora. Aspoň som sa poučila, že večerať neskoro večer sa vôbec nevypláca. Dnes sa na tom už iba smejem, hoci keď som sa v noci po tom sne zobudila spotená a vystrašená, vôbec mi do smiechu nebolo...
