Adios, Slováci!

A preto, chádžem flintu do žita. Odchádzam. Adios. Nemám záujem. Rozhodol som sa radikálne. Skoro tak, akoby sa rozhodla väčšina mladých a stredných a aj tích v najlepších rokoch. Veď načo dookola omieľať to isté? Načo sa nervózne pozerať do televízora, čítať noviny? Politici sú vlastne našimi zamestnancami. My rozhodujeme, či sú alebo nie su. Ja osobne im dávam výpoveď. Každému jednému. Pretože mi skoro pokazili prázdniny. Pretože mi skoro pokazili dovolenku.

Áno, pán Róbert Fico, Máte padáka. A aj vy pán Mečiar. Pán Slota, vy sa neschovávajte, Vás to tiež neobíde. Všetci máte výpoveď. Celá vláda, celý parlament.

Áno, pán Dzurinda a Mikloš. I vy môžete ísť. Nemám náladu a som rázny! Nerobím výnimky. A viete, nebudem ich robiť ani teraz.

Páni a dámy, ja končím. A rozhodne. Nie ako vy. Málo kto si z vás prizná chybu! Málo kto poukáže na svoje slabé kroky. Až sa mi zdá, že ste dokonalí. Ale pre mňa, máte červenú. Pobaľte kufre a choďte. Do Talianska, na Kubu, Haiti, kdekoľvek chcete. Je mi to jedno, som z vás znechutený.

A vy ostatní, venujte sa svojím deťom, rodinám, kamarátom. Tí si to naozaj zaslúžia. Možno sa na vás pozerajú, keď si čítate. A cez novinky nevidíte ich. Opítajte sa ich, čo si oni myslia. Uvidíte možno aj iný pohľad na život ako ten svoj. Rozprávajte sa s nimi, žite s nimi. Dávajte si pusy navzájom, držte sa za ruky. Choďte do parku, grilujte. Majte sa všetci radi. Usmievajte sa. Nekrčte čelo, a ani ústa. Darujte svojím polovičkám niečo krásne. Odvážte sa a milujte sa. Tešte sa z toho, že máte radosť. Veď keď príde zase robota, a stres. Potom si málokedy spomeniete. A treba rázne do toho. Spomeňte si. Aj keď nevládzete.

Adious, odchádzam i ja, s podobnými cieľmi v nohách ako sú tie vaše. Za rodinou, príbuznými, kamarátmi. Chcem si to chvíľu ešte užiť predtým, než na nás spadne ďalšia veľká vec. Tak sa uvoľnite a relaxujte.