Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Poznajú ju všetci.
Má havranie vlasy.
V očiach smútok večný.
Obraz divej krásy.
Občas rozpačitá
myseľ zjasnie nehou,
bolesť, v hĺbke skrytá,
vyleje sa z brehov...
Sama svetom blúdi,
verná spomienkam,
čo jej bijú v hrudi.
Vždy ju vedú tam,
kde on leží sám.
Šepne vetu, plnú bôľu,
že raz zasa budú spolu.
A znova sa zasníva...
Ľudia vravia:
"Bláznivá..."
