Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(7)
Dvakrát
som si bola istá,
že mi osud
šťastie chystá,
lásku naveky.
Že ja som tá
vyvolená,
čo nepadne
na kolená,
nič ju nezlomí.
Že vždy v suchu
počkám, kým
búrka prehrmí.
Dvakrát
som sa šťastím smiala
a budúcnosť plánovala
bez strachu.
Stačilo pár
chybných krokov
a osud ma kruto skopol
do prachu...
Opäť stojím
na začiatku.
Pred sebou mám
cestu krátku.
Už sa nikam
neženiem...
Nesnívam.
A už si zvykám
na bolesť.
Už nič veľké
nemám v pláne.
Nebojujem.
Nemám zbrane.
Iba svoju česť...
Život ďalej
scenár píše.
A nie je to
iba klišé.
Hľadám nové
súradnice...
Čo ma čaká
do tretice?
