Vždy, keď sa cítim vybitá,
otočím k slnku dlane
a ono si hneď prečíta,
čo mám v nich napísané.
Vyšle mi na pomoc
pár lúčov liečivých.
Beznádej stratí moc
a smútku dôjde dych.
Úžasná energia
prúdi mi v žilách.
A opäť dýcham, snívam,
zasa som živá...
Občas ma premkne strach.
Bojím sa, čo sa stane,
keď zrazu príde mrak,
zotmie sa nečakane
a ja už nikdy viac
nezdvihnem k slnku dlane...