Tvoj pohľad ma tak veľmi páli.
Tvoj hlas sťa šíp mi srdce bodá.
Tvoja duša je však kdesi v diali,
čistá ako krištáľová voda.
Len ty vieš ľúbiť pravou, čistou láskou,
žiješ len pre ňu, žiješ pre svoj sen.
Nepoznáš úkryt pod falošnou maskou,
nepoznáš horký nenávisti blen.
Viem, tvoje srdce nemôže mi patriť,
hoc snáď aj ono túži milovať.
Možno spomienka ti staré rany jatrí,
Možno osud naučil ťa zabúdať.
Ty si však našiel pravý zmysel žitia.
Teraz si šťastný, lebo máš svoj svet.
Poznávaš ľudí, uhádneš čo cítia,
už dokážeš ich srdciam rozumieť.
Aj tvoje mladé srdce vrúcne ľúbi,
lež tvoja láska nie je láskou k milej.
Ty nebesiam si svoju vernosť sľúbil,
im daroval si všetky krásne chvíle.
Máš svoju lásku, svoje šťastie máš,
úsmev, čo ľuďom denne rozdávaš.
Tvoj život je snom, plným krás,
no čaro bozku - to už nikdy nespoznáš.
Si mojím krásnym nedostižným cieľom,
si láskou, ktorú poznať nebudem,
si mojou túžbou...si priam božským dielom,
si šťastím, ktoré nikdy nenájdem.
Hoc tá priepasť, čo nás delí,
preklenúť sa nedá, viem,
stačí mi len tvoj hlas vrelý,
tvoj spev, ktorý počuť smiem.
Tvoje slová srdce liečia,
chorej duši vrátia zdravie.
Tvoja láska nekonečná
vekom nikdy nezhrdzavie.
Ja v duši tvoj obraz skrývam,
hoc nesmiem ťa milovať.
Prepáč mi, že o tom snívam,
čo sa nikdy nesmie stať.