Teda jabloní tu moc nenájdeme. Dlhý rad topoľov lemuje školu, kde sa školáčikovia už o pol osmej začali zhromažďovať. V sprievode svojich rodičov. Maťko je nadšený a zároveň vyplašený. Veľa toho o škole počul. Vlastne sa nad tým ani zatial nezamýšľal. Stále to bolo ďaleko. A teraz je to tu. V rukách zviera šlabikár dúfajúc, že ten z neho robí legitímneho prváka.
V triede si sadá úplne dopredu. Pani učitelka naňho pôsobí veľmi priateľsky, teda aspoň kým nezačne vymenúvať zákazy. Rodičia pomaly odchádzajú a Maťko ostáva v triede sám. Sám s novými spolužiakmi. Akísi nový svet sa pred ním otvára. Z prvej lavice moc na spolužiakov nevidí. Dievčatko s dlhými vrkočmi vedľa neho sa naňho ani nepozrie. Chcel by ju osloviť... Ale čo by také povedal. Opýtal sa na meno? Ľahšie bude potiahnuť ju za vrkoče. Možno zajtra. Veď bude na to ešte kopu času.
Keď otáča hlavu dozadu, naskytá sa mu pohľad na celý zástup potencionálnych parťákov na všelijaké vylomeniny. Tí chlapci v posledných dvoch laviciach sa už teraz nadšene bavia. Hneď cez prestávku si k nim sadne a mohli by si napríklad začať hádzať mokrú špongiu. A čím z nej viač bude striekať voda na ostatných, tým bude väčšia zábava.
Vtedy si všimol chlapca v opačnom rohu triedy. Sedel sám v lavici a hľadel do okna. Trošku sa odlišoval od ostatných. Maťko nevedel len tak hneď odhadnúť čím... ale niečo mu na ňom nesedelo. Vyzeral starší ako ostatní. Musí to zistiť. Možno si zajtra k nemu sadne.
Vtedy ho pani učiteľka napomenula, aby daval pozor, čo rozpráva a nie sa rozhliadal po triede. No, to nie je zlý nápad. Ale nemusela mu to hovoriť. On predsa dáva pozor. Len poslednú vetu si napamätá. Keby radšej napomenula tých vzadu alebo tie chichotajúce sa dievčatá. Tie určite nerozoberajú dôležitosť školského poriadku.
Konečne je koniec hodiny. Zajtra sa sem má znovu vrátiť. Či sa teší? No na to sa nedá tak jednoznačne odpovedať. Je tu veľa vzrušujúcich vecí, ktoré treba preskúmať. Kopu detí, ktoré sú pre neho zatiaľ neznámou masou, rozdelenou poďla polohy lavíc v triede. Vo vzduchu visí také zvláštne napätie, že niečo veľké príde. Už nič nebude také ako predtým.
„A načo vlastne potrebujem ten šlabikár?“ pomyslí si a uteká za rodičmi.
