Dnešný „športový“ deň, strávený striedavopobehovaním okolo futbalového ihriska s fotoaparátom (naozaj neváži tonu?)a konzumáciou praskajúcich klobások (alebo to praskajú moje nohavice?),ukončujem vlažnou sprchou a umývaním hlavy. Mám zimnicu, alebo úpal, ale vlastne som sa eštenerozhodla. Pravdepodobne mám oboje, no až pozajtra v práci uvidím, čo mávyšší kredit a za čo ma budú kolegovia ľutovať viac. Ten neduh potom náležite zdôrazníma primerane zveličím.
Susedia si práve vymývajú hlavu Susedmi a taksi v tichu svojej mini izby a spoločnosti fialovej, červenej a oranžovejlentilky (zelené už došli) radšej sadám nad preklad manuálu, ktorý asivymyslel ten istý človek, čo zostavoval aj formulár na vyúčtovanie zdravotnéhopoistenia. Pri slove voordraaien somsi predsavzala, že ho spolu so žltými lentilkami budem nenávidieť až do konca(produktívneho) života, alebo minimálne do obdobia, kedy si už žiadnevyúčtovanie nebudem musieť robiť a kedy mi už na dešifrovanie podobnýchslov nepomôžu ani okuliare s dioptriou číslo dvadsaťdva. Ako obeť počítačovej generácie vtedy totižpodľa všetkého už budem iba poslepiačky venčiť svojho počítačom riadenéhodomáceho miláčika, kým mi ho neukradnú, na čo sa s prázdnym simulovanýmobojkom vrátim domov a budem si tam slepiačky tlieskaním pre zábavupostupne spúšťať všetky domáce spotrebiče a zaraďovať ich do rebríčkapodľa toho, ktorý na mňa reaguje najrýchlejšie (svetlo sa žiaľ súťažez pochopiteľných dôvodov nebude môcť zúčastniť).
Pri klávese H už s určitosťou viem, že mámspálený nos, hornú peru aj lícové oblúky a tým pádom zajtra nemôžem vyjsťna svetlo božie. No čo, aj tak sa mi točí hlava. Pri klávese S mi medziklávesy padá špageta Š a vlas V. Špagetu Š sa mi podarí vytiahnuť, alevlas V tam bujak jeden ostáva a nie a nie ísť von. Schová sa mi podmedzerník a ja sa márne snažím, vyťukať ho von. Výsledkom mojej snahy jetext v znení b b b b nbn vmxmzbbb bcbvmxcmzcmbbvncbncvnhh. Kláves B je dnešným dňom definitívne mimo prevádzku. No čo,tak sa budem (ups) musieť zaobísť (ups) bez (ups) neho.
Pred spaním si rekapitulujem deň: od samotného úsvitu(keď som ešte mala alabastrovú pleť a na nohaviciach sa mi neskveli tiedva fľaky od tuku a kofoly) až po moment, kedy som zlikvidovala polovicu svojejklávesnice a dojedla poslednú cestovinu. Viem, že nastanú aj časy, kedyjediné jedlo, ktoré budem schopná prežrieť (dúfam, že vlastnými silami), budúdetské kašičky, piškóty s mliekom a vitamínové preparáty (rozpustenévo vode, lebo kapsulami by som sa mohla zadusiť). Rovnako však viem, že dovtedymám ešte čas na niekoľko úpalov, desiatky zabudnutých dáždnikov a ešte si dokoncasmiem vychutnávať aj sucháre tvrdé ako kameň, ktoré tak ľúbim. Ako zatváramposledné oko a steny sa začínajú okolo mňa stáčať do jednej veľkej piškóty, viem,že mi už celkom nič nehrozí.
