Bohužiaľ sme to všetko sledovali len z diaľky, takže rozhovor nesprostredkujem. Len hlasnejšie útržky.
Policajné auto zastavilo pri "nebohom". Vystúpili dvaja páni v zelenom. Po nejakej chvíli bol na nohách aj hlavný hrdina. Z diaľky to vyzeralo, že na stanici je nejaký potulný tanečník a dvaja diváci, ktorí mu asistujú. Zakaždým, keď sa už-už chcel s veľkým predklonom niekam rozbehnúť (pravdepodobne by sa nepremiestnil ďalej ako o pár metrov a cieľovú pásku - betón by preťal hlavou) ho jeden z "divákov" chytil a opäť postavil pred nich. Toto trvalo asi 10 minút.
Prišlo auto číslo dva. Tentoraz bola jedným z "orgánov" žena. Tí dvaja sa pridali k známym a divadlo pokračovalo. Zrazu tanečník natiahol obe ruky pred seba, prekrížil ich a skríkol:
- Tak si mě vemte!
Pravdepodobne sa chcel vyspať nie na autobusovej, ale policajnej stanici. Ponúkol sa im asi trikrát. Žiadna odozva. Opäť začal tanec. Sem-tam sa ho jeden zo štvorice niečo spýtal, sem-tam tanečník niečo nezrozumiteľné skríkol. My sme si divadlo pomaly prestávali všímať.
Záujem pritiahlo auto číslo tri a ďalší dvaja diváci v čiernych vestách s do tmy svietiacim nápisom POLÍCIA. A nedialo sa nič nové. Čakali sme aspoň nejaké spacifikovanie, roztržku a... NIČ. Pomaly sa náš rozhovor zvrtol na témy a otázky typu:
- Však nech ho zoberú do nemocnice a pokoj!
- To musí byť iný Rambo, keď ich je tu šesť!
- Ja by som ho zobral na záchytku a ... (zovretá päsť)
- Nemajú tí ŠIESTI nič iné na robote?!
- Koľko stojí výjazd takejto jednej hliadky?
- Keď ich potrebuješ, tak sú niekde v prdeli...
A podobne. Nuž, celé to trvalo nejakých 45 minút (!), diváci sa postupne rozpŕchli a pre tanečníka si medzičasom prišiel niekto (asi známy) na aute. Len mi stále vŕtajú hlavou tie otázky...
