A tak ma zobudil. Vravím si, odpustím mu to. Veď zajtra mám len hlúpy zápočet. Je pol tretej. Pustá noc. A on sa chce rozprávať !!! Zachovaj kľud, dievča.
„Čo sa stalo, láska? Nemôžeš zaspať?" toto počujem vo svojej hlave.
„Pre Boha, to ma musíš budiť ešte aj dnes? Veď vieš, že zajtra nebudem schopná rozmýšľať, keď ma takto buntošíš. Si nemožný," reálne vyslovím.
„Ja len, či ma ešte ľúbiš," spýtal sa nežným hlasom.
O la lá, tak toto je dôvod nespavosti môjho rytiera. Bojí sa, že mu niekto okupuje princeznú.
„Láska, to vieš, že ťa ľúbim. Koho iného, než teba by som mohla?" znie mi v hlave a znie aj v miestnosti.
Otáča sa na druhý bok. To bolo celkom rýchle. Nevychádzam z údivu. To som ešte nevedela, že sa na druhý bok otočil, aby lepšie dočiahol na lampu. Klik.
„Som slepá, Pane Bože, ja som slepá," zvyšujem hlas.
„Ukľudni sa, miláčik. Len som nevedel nájsť krém. Príšerne ma štípu ruky," zmierlivo odpovedal.
A ešte čo všetko ťa bude štípať, keď moja ruka dostane povel k útoku. Nebijem ho. Ale dnes ho asi zabijem. Tak veľmi sa mi chcelo spať. Zostalo ticho. Tentokrát som sa otočila ja.
„Vieš, že tento mesiac sa obchodu celkom darí? Myslím, že bude celkom pekná tržba," počujem hlas v diaľke.
„To je skvelé. Teším sa s tebou," dúfam, že vyslovujem to, čo si myslím.
„Ty sa netešíš?" počujem jeho smutný hlas.
Asi som nevyslovila to, čo som si myslela, že vyslovujem.
Poznáte ten pocit. Niekto vás zobudí z hlbokého spánku a vy sa snažíte rozmýšľať, ale vaša myseľ jednoducho nie je schopná riešiť domáce problémy, celosvetovú krízu a pravdepodobne ani to, či ste dnes určite zamkli. Jednoducho to chce čas, kým sa myseľ precitne.
„Ale áno, teším sa, veľmi sa teším. Je to skvelé, naozaj. Si veľmi šikovný," vyslovujem s láskou.
Je to zlé. Mozog začína fungovať. Toto som nechcela. Ale človek si nevyberie. Jednoducho som cítila ohrozenie a tak som začala rozmýšľať...nad domácimi problémami, celosvetovou krízou a s istotou som vedela, že tie dvere som zamkla. Do kelu. Spánok mi práve zamával na rozlúčku.
„Som rád, že sa tešíš. Aj ja sa teším. Tak dobrú nocku. Ľúbim ťa," so šuchotom paplóna sa v diaľke stratili jeho slová.
A bodka. Už viac nepovedal. Ani ja nie. Nechcela som ho predsa zobudiť, no sama som už nezaspala. Ráno som sa „zobudila" ako prejdená cez mlynček na mäso. Ten zápočet som nespravila. Aké prekvapenie. (úsmev) Ale občas jednoducho musíte obetovať spánok, aby ten druhý cítil, že vás jednoducho má. Tržby boli naozaj dobré. Ale cenu útechy som dostala nevyčísliteľnú - láskavú náruč a prísľub, že nabudúce sa nakrémuje pred spaním...
