5. novembra si budú občania najväčšej demokracie vyberať svoju hlavu štátu. Keď človek zo starého kontinentu vidí kandidátov pre tento úrad, súčasného prezidenta osemdesiatjeden ročného Joea Bidena a sedemdesiatosem ročného Donalda Trumpa, ktorý bol navyše v máji odsúdený za trestný čin falšovania obchodných záznamov, tak nevie čo si má myslieť. Ako v tom Rusku rozumieme, vieme aký režim si tam pestujú a je jasné, že predchádzajúci, súčasný aj budúci prezident bude v úrade do smrti, a možno potom ho ešte zabalzamovaného vystavia v mauzóleu. Ale v USA? To vážne nedokážu demokrati ani republikáni dať na stôl aspoň po jednom mene vitálneho štyridsiatnika či päťdesiatnika? Ja rozumiem, že jeden aj druhý tábor sa bál aby nebol ten druhý úspešný a preto možno aj kalkulovali s kandidátom. Lenže od predchádzajúcich volieb bolo na prípravu nového kádra času dosť. Veď predsa nahraditeľný je každý a najmä človek, ktorý by už mal oddychovať na dôchodku a tešiť sa z vnúčat.
Viesť takýto úrad je mentálne aj fyzicky náročné, to nie je prezidentovanie niekde v maličkej parlamentnej demokracii kdesi v strednej Európe. USA sú demokraciou prezidentskou a na pleciach hlavy štátu je toho podstatne viac. Určite nikto nespochybňuje predchádzajúcu ani budúcu voľbu občanov Spojených štátov amerických, je to ich právo. Len podľa môjho skromného pohľadu to nie je najlepší signál, ktorý USA vysielajú ako svojim partnerom tak svojim neprajníkom najmä v súčasnej turbulentnej geopolitickej situácii.
