Pamätám si, že už dávnejšie môj kamarát, vyučený strojník, zháňal prácu. Bolo to pred piatimi rokmi. Nedarilo sa. Hľadal inzeráty, písal žiadosti. Neúspešne. Pre rokom si prácu našiel. Ponúk mal hneď niekoľko, mohol si vyberať. Novú robotu si pochvaľuje, je spokojný. Nepáčilo sa mu „zohrievať lavičku“ úradu práce. Chcel robiť a podarilo sa.Iný príklad. Ďalší známy je nezmestnaný už veľa rokov. Vyštudoval priemyslovku. Odvtedy si nikam nedal žiadosť, inzeráty nesleduje, robotu si nehľadá. Keď som sa ho spýtal, prečo mu je to jedno, odvetil, že načo sa bude snažiť. Je mu vraj dobre, peniaze dostáva aj tak. Spí do obeda, potom sa naje, ide do krčmy a večer spať. Vravel som mu asi pred dvomi rokmi, že do Žiliny príde Kia, nech si tam dá žiadosť, možno ho zoberú. Ani náhodou. Vraj sa mu nechce...Ďalší príklad. Rómovia. Uznávam, že tých málo z nich, ktorí chcú robiť, to nemá ľahké. Zamestnávatelia sa ich akosi stránia. Ale to je len mizivé percento z tohto etnika. Ostatným je možno lepšie ako mnohým zamestnaným. Majú veľa detí, dostávajú okrem nezamestnaneckého aj rodinné prídavky. A vyžijú úplne v pohode. Keby sa tak dalo vypočítať, koľko z našich nezamestnaných na Slovensku sú ľudia, ktorí naozaj chcú pracovať a čosi preto aj robia, obávam sa, žeby to bolo ozaj malé percento. Väčšinu z našich nezamestnaných tvoria ľudia, ktorým sa pracovať nechce. Netvrdím to s istotou, len si to myslím. Podľa toho, čo dennodenne zažívam. Je to nespravodlivé. Keď toľko isto peňazí z podpory vidí ten, ktorý si každý deň zháňa prácu, pomaly nič iné nerobí; a aj ten, ktorému sa pracovať nechce a len berie peniaze od štátu. Za nič.
Všimli ste si zaujímavú vec? Mnohí investori, ktorí by aj chceli postaviť niekde v našej krajine závod, podnik, fabriku a zamestnať ľudí, sa sťažujú na nedostatok pracovnej sily. Prečo? Práve kvôli takým, čo spia do obeda a celý deň nič nerobia...
