Tento príbeh je pokusom o priblíženie toho všetkého čo Vás čaká a rozhodne neminie ak sa rozhodnete študovať v zahraničí.
Začnime ale pekne od začiatku tak, aby sme vo všetkom nemali zbytočný chaos. Na začiatku bolo dievča – v tomto prípade ja – pred šiestimi rokmi na svojom prvom veľtrhu, kam nás zobrali z našej strednej školy. Dodnes si pamätám ako sme to brali len ako uliatie sa z vyučovania a voľný deň v Brne. Vtedy som ani len netušila, že to bude začiatok mojej cesty za štúdium za hranicami Slovenska. Prišli sme teda na veľtrh a poď ho prechádzať sa pomedzi stánky rôznych škôl. Keďže som vtedy bola ešte len druháčka na strednej mojím primárnym cieľom bolo nahrabať si kopu pier a letáčikov, lebo však všetko bolo zadarmo.
Po asi hodine a pol keď som už mala peknú zbierku rôznych darčekov, pier, tašiek a podobných materiálov, som sa zatúlala k stánku, ktorý propagoval štúdium v zahraničí – konkrétne vo Veľkej Británii. Sedela tam celkom sympatická pani a tak som si povedala, že však za poinformovanie sa nič nedám. Nakoniec som v tom stánku zostala asi polhodinu a okrem rôznych zaujímavých informácii som sa dozvedela aj to, že tá pani sama v zahraničí študovala. Nemusím Vám asi hovoriť, že v teň deň som domov odchádzala s množstvom zážitkov a informáciami, ktoré som ani netušila, že dostanem.
Rok prešiel a ja som aj zabudla na nejakú univerzitu v Anglicku, o ktorej mi tá pani rozprávala. Avšak nebolo mi súdené, aby som zabudla a na začiatku tretieho ročníka sme išli na ten istý veľtrh opäť a hádajte čo! Áno všetci ste uhádli správne, znova tam bol ten stánok a znova som doň zavítala. Vtedy som si povedala, že by nebolo zlé vyskúšať hlásiť sa na univerzitu do Anglicka. Páčilo sa mi, že univerzity tam fungujú inak a aj to, že nemusím robiť prijímačky.
Na začiatku maturitného ročníka som teda začala pracovať na mojich prihláškach a keďže zahraničné univerzity vedia vydať podmienečné prijatie ešte pred maturitou, povedala som si, že ak do januára nebudem vedieť či ma aspoň jedna z piatich škôl prijala, budem sa hlásiť aj na slovenské a české školy.
Dodnes si pamätám, ako mi prišli prvé prijatia už začiatkom januára a tým bolo rozhodnuté. Žiadna škola na Slovensku idem do Británie. No čo ma presvedčilo ešte viac než podmienečné prijatia ešte pred maturitou? Bodkou za mojím rozhodnutím bolo stretnutie sa s pracovníkom univerzity tu v Bratislave. Na jeho prednášku som narazila úplnou náhodou a keďže som už mala podanú prihlášku a tá škola bola aj mojím favoritom povedala som si, že sa tam pôjdem pozrieť, keďže to bolo úplne zadarmo.
Vďaka veľmi príjemnému prístupu zástupcu univerzity, s ktorým som mala aj možnosť sa po prednáške porozprávať, som sa iba utvrdila v tom, že som si vybrala správnu univerzitu. A preto každému, kto rozmýšľa o tom, že by šiel na vysokú školu do zahraničia odporúčam tieto 3 veci:
Spravte si dobrý prieskum univerzít a odborov, aby ste si vedeli nájsť to pravé pre vás. Nikto nechce študovať tri roky niečo čo ho nebaví a čo študuje len z donútenia.
Ak sa to dá stretnite sa s ľuďmi, ktorí vonku študovali – ich osobné skúsenosti vám pomôžu viac než keď si prečítate nejaké info o univerzite 100x
Stretnite sa so zástupcami univerzít - využite rôzne veľtrhy alebo prednášky. Skvelou príležitosťou na takéto stretnutie bude aj StudyFest, na ktorom sa v októbri budete môcť porozprávať so zástupcami a študentmi univerzít z Veľkej Británie, Dánska a Holandska.
