...keď jedného dňa spolu so zánikom Zeme aj tak zmizne všetko, čo tvoríme….aký má potom význam aby sme vôbec niečo tvorili ?
Keď človeka vnímame len jeden z tisícok rôznych živočíšnych druhov na tejto planéte... rovnako ako vtáci, ryby, mačky a medvede,... sme tu len na určitý obmedzený čas.
No od ostatných druhov sa líšime v jednej veci.
Myslíme a uvažujeme nad zmyslom našej existencie a hľadáme, či dúfame, alebo sa len mylne domnievame, že nejaký ten dôvod našej existencie predsa len byť musí . Pýta sa opica, „prečo som na svete?“ Pýta sa mravec, aký je zmysel jeho života ? Funkcia? Zámer ? Prehodnocuje jeleň svoj život – „urobil som to, či tamto dobre? Som spokojný sám so sebou? Som šťastný?“ Zvažuje ovečka či sa dobre integrovala do noriem košiarového správania? „Nie som čiernou ovcou? Čo si o mne myslia ostatné ovečky? Páčim sa baranovi ?,..“
A kopec ďalších otázok sa ponúka, ktoré si kladieme denne my ľudia, ale žiadne iné živočíšne druhy to neriešia ... žijú svoje životy v daných okamihoch. Nebilancujú minulosť, neplánujú budúcnosť, ani čas jedenia, čas spania, neriadia sa hodinami, nehodnotia svoj vzhľad ani svoje úspechy či nezdary,... len my to robíme, ale prečo ?
Pretože človek sa považuje za tvora rozumného a verí v samozrejmosť, že musí jestvovať niečo viac.. musí byť dôvod našej existencie a teda aj zámer.. Však prečo by sme mali rozum, dušu, cítenie a vedomie ... ak by boli bezúčelné ?
To, že sme predurčení len na replikáciu s evolučným významom mi príde prázdne a bezduché a myslím, že my nie sme prázdni ani bezduchí...( nepodceňujme sa : )
Nie sme roboty, ale ľudské bytosti obdarené vnímaním a zmyslami, vôľou a schopnosťami,...
Načo by bolo toľko druhov a všetko tak dokonalé, keby to bolo samoúčelné ?
Prečo by mala byť schéma sveta len fyzikálna, chemická, či biologická? – v exaktných princípoch je svet dokonalý systém kde všetko so všetkým súvisí a má svoj účel aj význam .. navzájom na sebe závisí a dopĺňa sa.. a možno je to len náhodným výsledkom nekonečných premien hmoty a energie...
V konečnom dôsledku sme oči, uši, myseľ a náhodný „produkt“ nekonečných premien univerza. My ľudia …ako jedinečný komponent v nekonečnom procese vzniku a zániku..
Snáď zmysel existencie nie je reprodukovať seba, ale tvoriť- reprodukovať svet vo všetkých týchto aspektoch biologických,, chemických fyzikálnych,..
A čo ak sa predsa len mýlime ?
Či nie sú ľudské kultúry len krehké pozlátka, ktoré zotrie sopka, nové more, piesočný vietor,…? Všetko čo z nás vytvára jedinečné bytosti… náš humor, inteligencia, kreativita, snahy, túžby a motivácie,… všetko pre nás ako jedinca tak charakteristické a výnimočné… bude skoro zabudnuté.. jedna , možno dve generácie po našej smrti si budú pamätať a rozprávať niečo o našich životoch…. A potom to budú už len naše fotky, alebo kde-tam zmienka nášho mena. Vcelku smutná pravda, že sa zabudne na to, kto sme, akí sme.
Keď si vybavím mená niektorých významných osobností ako Gándhí, Michelangelo, Hitler, Ježiš, Napoleon, Kleopatra,…Akí boli ? Boli milí, arogantní, bola s nimi sranda, boli šťastní, smutní? o čom snívali?, ako sa chovali k svojim deťom ? čo im robilo radosť? To dnes už nikto nevie… zostalo po nich meno, možno fotka, domnelá historická podobizeň .. ktorá však nemá žiaden význam.. Faktom je, že či už slávny, alebo neslávny človek , časom je každý ako jedinečná ľudská bytosť zabudnutý. Bude niekoho za 1000 rokov zaujímať že nejaká Mitterpachová napísala tento , či iný blog ? Bude za 1500 rokov niekoho zaujímať na akej kariérnej pozícii ste pracovali, a že ste možno integrovali skvelý technologický postup výroby vo vašom závode, vďaka čomu ste niekoľkonásobne zvýšili produktivitu a zlepšili ekonomický profit ? Že ste vymysleli skvelú aplikáciu ? Či budete v svojej dobe úspešný slávny, alebo žobrák, bude si niekto pamätať za stovky, tisícky rokov naše meno ? Nie! ..väčšina bude úplne zabudnutá, rovnako ako väčšina tých čo žili pred nami… V kozmickom časopriestore sme zanedbateľným zrnkom hviezdneho prachu…
Takže aký je náš účel, zámer..? Ako pútnici hľadajúci mystický grál svojej existencie sa pýtame: „aký je zmysel môjho života ? „ je naozaj pravda, že naša funkcia, poslanie je viac-menej len zabezpečiť prežitie druhu.? ...presne tak ako ostatné živočíchy ? samoúčelne odovzdať genetickú informáciu aby ľudstvo ako druh bolo na tejto planéte aj v budúcnosti?
V terminológii biologického imperatívu a evolúcie je práve reprodukcia náš kolektívny význam v trvaní vesmíru.
Ak nie je nijaký iný zmysel života , taký aký význam má potom smrť?
Ak nie je žiaden účel života, môžme mu dať aký si sami zvolíme.. pre aký sa rozhodneme.. sloboda voľby, vlastná moc nad významom sveta….naša existencia ho nevyhnutne potrebuje…to je život: cesta udalostí s farbou emócií radosti, smútku, nadšenia, trápenia,…
Celá schéma existencie nemá žiaden ďalší význam ? Prečo teda som tu ja - so svojimi myšlienkami, pocitmi, snahami, ambíciami, prečo fungujem a tvorím ?
Bez ohľadu na akúkoľvek hypotetickú odpoveď som JA aj TY aj každý človek na svete –v tomto okamihu jedinečná a významná ľudská bytosť a sme tu naozaj na veľmi krátky čas. Už len samotný fakt, že sme tu, je neopakovateľný dar....preto, ak je niečo v našom živote, čo nás trápi, zlá práca, stres, nefunkčný vzťah.. treba sa posunúť ďalej.. inde.. nedovoliť aby takéto veci ničili zázrak nášho krátkeho života. Život začína za hranicou pohodlia…
Myslíme si, že budeme šťastnejší keď budeme v strese , či v nepríjemnom pracovnom prostredí, robiť osem , či viac hodín denne, len aby sme zaplatili šeky za bývanie, telefón,.. ? V tomto krátkom živote je to márnenie vzácneho času zotrvávať v tom, čo nás neteší a trápi…
Pretože všetko sa dá zmeniť.. práca , bývanie, ľudia s ktorými sa stretávaš, vzťahy….len treba vyjsť zo svojej komfortnej zóny.. nabrať odvahu , chcieť vidieť, zažiť aj iný svet.. dať si šancu.. urobiť to hneď- skôr ako zistíme , že už je neskoro…
Lebo inak život preletí tak rýchlo pomimo nás, že si i keď si budeme myslieť, že stále máme čas, náš život už bude na konci…možno za 10 rokov, možno za pár mesiacov, možno zajtra.. Nedopusťme aby sme si potom hovorili: „ kiežby som bol zmenil to, kiežby som bol urobil ono, skúsil , či videl iné,…“
Poďme prestať rozmýšľať nad životom a jeho zmyslom a začnime žiť… zavrime oči a pozrime sa bližšie aké myšlienky, túžby driemu v našom vnútri? Čo potláčame? .. nasledujme svoje srdce ….a ten jedinečný zmysel mu dáme sami : )
…to je misia našej krehkej a krátkej existencie…per se : )
Život je len nanosekunda v kozmickom kalendári.. okamih, ktorý patrí práve tebe - ži teraz, ži svoj život, buď šťastný to je jediné na čom záleží. Nik iný Ti nezadefinuje správny zmysel práve tvojho života- si slobodný robiť vlastné rozhodnutia.
„We are the artists behind the masterpiece of our own lives“
