Je slobodná vôľa len ilúzia? Je naša voľba vždy determinovaná ako dôsledok minulých udalostí, alebo jedna z možných náhod ?
Od živočíchov sa líšime len tým, že myslíme, čo je z biologického hľadiska, vlastne len výsledkom neurochemických procesov a z hľadiska kozmu ako dôsledok známych i neznámych podmienených zákonitostí....
Tu sa okrem liberalizmu, ktorý je zástancom slobodnej vôle, ponúka niektorá z obľúbenejších filozofických teórií ..
DETERMINIZMUS- kde každá udalosť má v čase príčinu v predchádzajúcich udalostiach- teda budúcnosť vychádza z minulosti. Veci sa nedejú, lebo o nich rozhodujeme, ale preto, lebo určité okolnosti nás práve k tomuto rozhodnutiu doviedli.
Kauzálne si vyberáme najlepšiu alternatívu, ktorá je následkom genetiky, biochemických procesov na neurónovej úrovni, inštinktov,...prostredia v ktorom existujeme, výchovy,... Znie to takmer ako alchýmia súčasnej doby.
Determinizmus nekompromisne uvrhuje človeka do väzenia myšlienok, pocitov, skutkov,... z ktorého niet úniku. Nemôžem ovplyvniť čo si myslím, čo vnímam, o čom snívam , po čom túžim, čo chcem tvoriť, zažiť,... robiť,... človek nemá slobodnú vôľu... „ aké neradostné, bezútešné – Niektorí z tých , čo ho pochopili.. možno „skočili z mosta“ ,... Preto dúfam, že mi nie je súdené ho pochopiť : )
INDETERMINIZMUS – akceptuje viac možných minulých vplyvov na budúcnosť na princípe náhodnosti. Teda všetko sa stane náhodne no s určitou pravdepodobnosťou ako jedna z obmedzeného počtu možností .
KOMPATIBILIZMUS, kde slobodná vôľa na individuálnej úrovni je , no stále je ovplyvnená DNA, ľud. povahou, ,... ( ak sa vezme do úvahy aj teologický aspekt, tak aj prvotným hriechom, s kt, sa už rodíme)
FATALIZMUS- je všetko dané a neodvratné predurčené v jedinej svojej možnosti tak a nijak inak sa udalosti stať nemôžu.
Všetky tieto filozofické koncepcie majú aj svoje svetlé stránky ( ironicky povedané)– vlastne nenesieme zodpovednosť ani za to, čo zlé sme v živote urobili, lebo nám to bolo predurčené a všetko zlé, alebo dobré čo sa nám stalo, alebo ešte len stane je tiež dané a nemôžeme sa tomu vyhnúť svojim svojprávnym z ega pochádzajúcim rozhodnutím... smutná realita... nuž potom zmysel života naozaj darmo hľadáme....
Vylučujú z hry humanizmus- lebo humánne je mať vlastné svedomie a robiť skutky z vlastnej slobodnej vôle a tým, že akceptujeme externé morálne pravidlá sa zbavíme vlastnej zodpovednosti.
Tak len jednoducho hybernujme, keď svet je už beztak predurčený vo všetkom
Ak nemáme pod kontrolou svoje skutky a rozhodnutia tak aj zákony strácajú svoje opodstatnenie. Očistime svedomie a vedomie kriminálnikov od ich predurčených nevedomých zločinov ,... pochopme tienisté stránky histórie ako Hitlerove, Stalinove,... krutosti a vyvraždenie niekoľko desiatok miliónov ľudí.
Cestičiek je veľa – môžeme si vybrať, ktorá komu vyhovuje... V mojom svete som sa svojbytne, svojprávne rozhodla , že o svojom živote rozhodujem sama – to je moja realita v ktorú verím..
Iný človek je predurčený veriť v determinizmus a jeho kategorický imperatív a je odkázaný žiť tak, ako sú mu kocky už hodené ; ) – to je realita, v ktorú verí on...
Proti gustu žiaden dišputát... Pravdy, ktoré jestvujú paralelne....pre každého na svete je pravdivé to, čomu verí. Tí, ktorí veria v Boha, ich životnú cestu riadi Boh a je pravdivý. Veríme fyzikálnym zákonitostiam, veríme v realitu sveta , ktorý zažívame. Či je to objektívna pravda ťažko povedať...
Mne sa páči veriť v to, že my sami ako ľudské bytosti rozlišujeme medzi morálnymi a amorálnymi činmi,.. robiť svoju vlastnú introspektívu etiky, dobra, zla, pravdy a povinnosti,...
Páči sa mi hovieť si v mojej nevedomosti a vo svojej ľudskej obmedzenosti prežívať to, čo ponúkajú zmysly a nechať aj priestor pre potencionálne „nezmysly“ ( doslovne aj metaforicky : )
Tak a teraz ako plytká a povrchná bytosť stojím pred súdom všetkých tých, ktorí dospeli k zvrchovanému poznaniu. Ale plytkým a povrchným je to beztak jedno ; )
Mne ilúzia determinizmu predurčila veriť, že moja slobodná vôľa ilúziou nie je.
Nuž možno je mi predurčené sa domnievať , že mám slobodnú vôľu a naivne s touto ilúziou žiť,.. alebo som sa slobodne rozhodla pre tento názor. Pre názor, že tento svet vnímame a uvedomujeme si svojimi obmedzenými zmyslami, mozgom v 4 známych dimenziách a v týchto limitoch aj hľadáme a definujeme vysvetlenia... lebo je to uspokojujúce a pohodlné... len neviem akú validitu potom majú. Realitu sveta predsa poznáme a chápeme len veľmi obmedzene a nevieme ju v plnom rozsahu abstrahovať.. možnosti sú nekonečné a tam je miesto i pre autonómnu slobodnú vôľu. V transcendentálnom pohľade sa otvárajú ďalšie dimenzie a s nimi aj iné možnosti... a niekde tam sú pre nás navždy nedostupné odpovede na iné súvisiace otázky – zmysel života a smrti, máme vedomie, máme dušu ? majú iné živé organizmy ( živočíchy..) vedomie, dušu ? práva ? je naše vnímanie objektívne ? čo je po smrti ? čo je čas? čo je realita ? je vesmír konečný ?- princíp na akom funguje ? jestvuje „Boh“ ? otázky nekonečnej premeny hmoty a energie,...
