Boh či ľudská prirodzenosť ... ?

V podstate ja ho vnímam ako večnú a všadeprítomnú „energiu“, z ktorej všetko pochádza a všetko sa do nej vracia...nie fyzikálne, nie chemicky ani religiózne, dajme tomu akosi kvantovo... Man is Godmade image and vice versa : )

Písmo: A- | A+
Diskusia  (27)

Som zrejme z tých, ktorí nehľadajú v knihách zásady a pravidlá, ktoré bezpečnejšie nájdem vo svojom vnútri. A myslím, že z toho vyplýva aj môj názor na vieru a náboženstvá. Náš postoj k náboženstvu, viere je snáď sčasti ovplyvnený výchovou, prostredím, spoločnosťou, v ktorej vyrastáme a mnohými inými faktormi. Ľudia prevažne veria v toho Boha podľa krajiny a kultúry kde sa narodili.. takmer mi to príde ako „random“ viera.. ako byť fanúšikom domáceho futbalového tímu... a zatratiť ďalších cca 4000 náboženstiev, kto na svete sú i napriek tomu , že o nich nič neviem a teda neviem vysvetliť prečo by mohli byť správnejšie, alebo horšie ako to moje...

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nič v zlom voči ľuďom skutočne veriacim – ktorí cítia správnosť svojej viery a jej zásad, stotožňujú sa celkom s nimi a napĺňajú ich. Ľudia, ktorých náboženstvo- teda lepšie povedané jeho symbolická funkcia je dávať zmysel ich životu, obohacovať a dávať pocit istoty, lásky a pokoja. Nemám sebemenšie právo ani vedomosť súdiť ich šťastie a pravdu sveta, ktorú nikdy nik nebude môcť poznať, lebo ľudstvo je jednak obmedzené svojimi poznatkami, vedomosťami, schopnosťami a limitovaným zmyslovým a rozumovým vnímaním a v konečnom dôsledku predsa žije tým, že sa snaží poznávať – skúma, zisťuje, filozofuje, objavuje – a keby sa raz človek dopátral najhlbších tajomstiev, život by stratil zmysel a preto i nevedomosť je v tomto smere dar.

SkryťVypnúť reklamu

Nuž ľudia sme raz každý iný a naše predstavy v otázkach nášho pôvodu a správnosti našich počinov sú len subjektívne a preto nemožno odsudzovať že niekto verí v iné, alebo niekto inak koná, pretože z jeho hľadiska je to správne a má to zmysel v jeho vlastnom živote. Všetci ľudia nemôžu mať rovnaké cítenie, názory a myslenie, rovnaké povinnosti – proti takejto jednotvárnosti protestovala sama príroda, ale práve k nej smeruje kresťanský ideál potláčajúci prírodu.

Je mnohé čomu nerozumieme a nepoznáme celú prírodu. Máme veriť v nadprirodzené ? Smiešny výraz, lebo myslím, že existuje len jedna príroda, ktorej sme súčasťou a i tú je ťažko pochopiť a tú treba v prvom rade rešpektovať a chrániť.Tvrdiť, že Boh je starší ako príroda znamená asi toľko, ako pokúšať sa tvrdiť že kostol je starší ako kamene, z ktorých sa stavia.

SkryťVypnúť reklamu

Náboženstvo je hlad po nemožnom, nedosiahnuteľnom, nepoznateľnom – hľadá nekonečno, to však už svojim samým určením je nemožné, nedosiahnuteľné – nekonečno je vlastne to „božské absolútno“. Boh je stvorený nami... ale možno je pravdivý ...

Náboženský život môže byť vulgárny, primitívny, môže sa celkom zmeniť na mágiu, jednak človek neúnavne hľadá niečo, čomu by sa mohol pokloniť.

Odkiaľ je ten Boh, ktorý stvoril Zem a kto stvoril Boha? – Môže byť niečo večné? Všetko čo je, muselo mať nejaký začiatok. Dobre, Boh stvoril svet, ale stvoril vari sám seba z ničoho? A mohol sa stvoriť ešte predtým než vôbec bol? Žeby bol večný ? Prečo zázraky zažívajú len veriaci, prečo Boh nechce svoju existenciu dokázať neveriacim ? Prečo sa Boh nad svetom zamyslel práve pred 2017 rokmi a vtedy poslal Ježiša.. keď zemeguľa jestvuje 4 bilióny rokov a zažila niekoľko oveľa katastrofálnejších apokalýps a katakliziem..

SkryťVypnúť reklamu

I keď nie som religiózne veriaca.. (zatiaľ som tam nedospela , ani som nemala potrebu sa k tomu uchýliť....) si myslím, že viera či už v niečo vyššie, alebo nadpozemské má v živote človeka nezastupiteľnú funkciu bez ohľadu na to, v čo človek verí, inak by sme žili v beznádeji, alebo by sme boli slaboducho namyslení... No sú viery ušľachtilé, ktoré prehlbujú duchovné vedomie, zmysel života a produkujú skutočný humanizmus, ale sú i viery zhubné, egocentrické, spasiteľské,... tvoriace sebaklam o poznaní absolútna a o poslaní vnútiť ho všetkým.

 Moc náboženstva stojí často na bezmocnosti človeka. Z môjho pohľadu sú viera, náboženstvo a najmä rôzne cirkvi polemické. Veď načo potrebuje náboženstvo mať vystavené cirkevné inštitúcie, ustanovené obrady a pochybné sankčné systémy, hromadiť majetok, peniaze a svetské statky,..? Možno za spísaním Biblie treba hľadať politické a ideologické ciele.. ako nástroj manipulácie s národom....Mnohé náboženstvá využívajú manipulatívnosť „slepého“ človeka , ktorý bez odvrávanie príjme akéhokoľvek „pána“ a akúkoľvek „bibliu“...

 .. No nebolo by skvelé, keby náboženstvo pomohlo človeku oslobodiť sa aby sa dokázal rozhodovať sám, vytvoriť si vlastný názor, určiť si vlastné hodnoty šťastia a životnú cestu.. aby bol človek slobodný a dokázal si sám vládnuť ?..

Cirkvi vedia byť ideálne pokým nemajú moc.. potom sa stávajú nástrojom násilia (križiacke výpravy,..), čo sa nedá povedať o „náboženstve“, ktoré je potrebou temer každého človeka pre seba riešiť otázku zmyslu života,... Ľudia potrebujú v niečo veriť, aby si zdôvodnili odkiaľ sú, ich poslanie a čo bude s nimi ďalej.. či už mu niekto dal meno „Boh, Jahve, Alah, alebo ho stelesnil do veľkého Budhu v Bankoku alebo iného ľudského posla – prostredníka, stále je to to isté : často podoba akejsi „rozprávky“, ktorej radi veria, alebo potrebujú veriť aj dospelí. Veriacich nezaujíma Boh, ale ich po psychologickej stránke uspokojuje Viera v Boha. Týmto samozrejme nechcem razantne poprieť, ba ani znevážiť, či dehonestovať všetko učenie, múdrosti, duchovné bohatstvo, ktoré sú ich cennou a zmysluplnou podstatou.. A možno mytologický svet perzonifikovaného Boha, neba, pekla, energie,... neexistuje mimo nás a nad nami, ale len v nás ako sublimovaný výraz našich predstáv, túžob, strachu,..?

Veriť pre niekoho znamená namýšľať si, že to, čo neexistuje, existuje – že chlieb je telom, víno krvou a pod. .. a to je podľa mňa nesprávny výklad náboženstva... Boha možno nájsť vo viere, v obrazotvornosti, v ľudskom srdci. „Kráľovstvo božie je medzi vami „ (evanjelium Lukáš )

Dokonca i medzi ľuďmi, ktorí v Boha veria nie je jednotnosť v tom, „kto“ to je, aký je, čo robí, jeho poslanie, čo od nás chce, či je jeden, alebo je to len akási difúzna metafyzická substancia....

Ešte pred naším letopočtom si ľudia vymysleli mýty, odvolávali sa na „vyššiu moc“ aby si vysvetlili vznik sveta, svoju existenciu, pretože nepoznali fyzikálne zákony (búrky a pod.), každý národ mal svojich bohov a svoj vlastný spôsob ich uctievania... ľudia potrebovali vysvetlenie pre prírodné úkazy a katastrofy, zdravie a choroby,.... to, čo časom vysvetlilo ľudské poznanie prírodných zákonov, vedeckými objavmi... Čím menej vieme o čom hovoríme.. tým viac sa nám to zdá možným.. Ale čím viac vieme faktograficky podložíme, tým „božie“ schopnosti klesajú.. No a bol by to Boh, keby sme ho matematicky dokázali odvodiť? .. už by nebol tak všemohúci...je to entita ktorá sa nikdy nebude dať konštantne vyjadriť...ani absolútne dokázať, ani vyvrátiť.. Je len na každom z nás na ktorú stranu naše subjektívne argumenty prevážia a zvolíme si jednu z možností : v prospech viery, alebo agnosticizmu... tu sa konsenzus dá ťažko nájsť...veriaci odmietajú pochopiť racio a neveriaci sú skeptickí voči tomu, čo nemožno zažiť a pochopiť. Je azda konsenzus veriaci „biológ“, vedec, ktorý skúma živú existenciu a snaží sa ju čo najpresnejšie popísať, avšak jeho „optiku“ obmedzuje jeho náboženstvo, ktoré zabraňuje aby zbadal ten „vyšší princíp“ , ktorý by nezaťažený vierou inak objavil....

Tak ako nám je dnes divné, že ľudia verili v Zeusa, Thora,..., možno raz bude ľudstvu divné, že my sme verili v Boha, Alaha, ...

Indiáni v Amazónii veria, že v stromoch a riekach prebývajú duchovia, ktorí chránia dobrých, trestajú zlo... a preto si ctia prírodu.. Veria, že keď sa pomaľujú, potetujú v podobe nejakého zvieraťa, týmto výzorom získajú aj jeho vlastnosti.. aj to je viera a zato neznamená, že je nesprávna a že pôjdu do “pekla“, lebo napr. neboli pokrstení a kresťanstvo ich chápe ako pohanov.. A nie je možné, že práve duchovné bohatstvo indiánov, alebo hinduistov, či moslimov,... je práve to pravé??? Podľa mňa všetky sú tie správne a pravé, ak je viera človeka v ne úprimná .. či už je primitívna, alebo sofistikovaná, vždy ide človeku len o jedno.. aby sa necítil stratený, bez pomoci, pochopenia, alebo mal pocit večnosti.. Sme nedokonalé bytosti a máme potrebu vytvárať dokonalé božské entity aby nás požehnali ..: ) Ak s Bohom nepočítame, komu potom prisúdime „zázračné atribúty ?“

„Niektoré náboženstvá označujú človeka za ateistu ak neverí v personifikovaného Boha okrem seba samého, ja hovorím, že človek ktorý neverí v seba samého je ateista, lebo neverí v nádheru svojej duše - miluj svojho blížneho ako seba samého, pretože ty sám si svojim blížnym.“ (Budhizmus – India)

Každá viera je správna ak napľňa človeka a vedie ho cestou, ktorú on pokladá za správnu a robí ho spokojným a šťastným. Človek by mal žiť vyrovnane v harmónii, či už s naturálnou prírodou, alebo v niektorej náboženskej viere, alebo vo svojom individuálnom chápaní podstaty sveta tak, aby bol vo svojom krátkom reálnom živote spokojný a šťastný.

Takže dosiaľ ( myslím však, že to ešte nie je konečná stanica : ) som dospela k tomu, že „Boh“ je všade na svete a všetko je jeho prejavom, jeho formou. Prejavuje sa v každom stvorení, ani jedno však nemá schopnosť ho odhaliť.. a pretože ho nemožno objektívne pochopiť, práve preto možno v neho veriť.

„Radosť je v chôdzi, o cieľ nejde – neverím v lyrizmus húsenice, ktorá si myslí, že miluje krídla. Taká húsenica sa nikdy nezakuklí, aby zomrela pre seba a pre to, čím je, ale len pre to, čím chce byť a v tom je jej sebaklam.“ (Antoine de Saint- Exupéry)

Avšak akokoľvek si ho človek vykladá, chápe, predstavuje, vníma,.. je to jeho pravda a v nej je práve pre neho skutočný. Veď si len vezmime v koľko miliónov bohov ľudia na Zemi veria? Veď ešte aj rímsky katolík verí v rozličných bohov podľa toho, či je šťastný, má strach, alebo či je hladný,.. Ak Boh jestvuje je zaiste taký nesmierny, že každému sa zdá inakší.

Asi verím, že pochádzam z Veľkého tresku ..: ) a že všetci sme len inou formou hviezdneho prachu...

V podstate ja ho vnímam ako večnú a všadeprítomnú „energiu“, z ktorej všetko pochádza a všetko sa do nej vracia...nie fyzikálne, nie chemicky ani religiózne, dajme tomu akosi kvantovo... : )

 Man is Godmade image and vice versa God is manmade image ..

Moja viera presahuje hranice teológie... mám len jeden život a len jednu šancu postarať sa o to, aby som mu dala zmysel taký, ktorý ma bude robiť šťastnou a pre moje okolie teda ľudí a svet nebude negatívnym.

Dominika Mitterpachova

Dominika Mitterpachova

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...obyčajná, vyrovnaná a veselá žena, ktorá občas hľadá odpovede na rôzne otázky... netvrdím, že sú vždy správne, poznaním a skúsenosťami sa pochopiteľne modifikujú ... ale všetci občas hľadáme aj niečo iné ako kľúče od bytu, okuliare, alebo mobil .... : ) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

766 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

142 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

189 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu