A tak som nabehla do školy, kde sa mal môj prvý žiačik vzdelávať, aby som vyzistila, čo mám očakávať. Konečne som narafila na jeho triednu učiteľku, ktorá ho učila aj anglický jazyk. Dozvedela som sa takmer všetko ... ako Marek behá po chodbách, ako na výtvarnej nekreslí to čo má, ako sa na prestávke pobil. A ukončila to slovami „je to proste problémový žiak."
S obavami, či tohoto môjho „problémového" žiaka zvládnem, som s kopou nápadou, ako ho niečo naučiť, na druhý deň pribehla k jeho domu. Vonku na mňa čakal malinký človiečik, keby som nevedela, že má osem rokov, myslela by som, že je v nultom ročníku ... strapatá hlava, veliké šibalské oči a dokonalý úsmev bez zubu :) ...
Naša prvá hodina bola viecmenej o spoznávaní. Vyrozprával mi, ako mu babka (pretože maminka pracuje v Anglicku) vyhodila mravce, ktoré choval v škatuli od mlieka. Vôbec sa mi nezdal nejaký nezvládnuteľný ... také obyčajné živé dieťa, ktoré všetko skúma a skúša.
A prišla hodina, na ktorej som ho mala naučiť zvieratká, lebo budú písať písomku. Dlho som dúmala, ako ho to naučiť tak, aby si všetko zapamätal. Vďaka mojim „skúsenostiam" z divadla a úžasnej starkej som sa prezliekala za zvery a Marek mal z toho úžasnú srandu, dokonca si takmer všetky, až na páva, toho som asi zle napodobnila :), zapamätal. Plná očakávaní som o dva dni išla doučovať. Moje očakávania však zbúrali Marekove oči, ktoré neboli šibalské, ale smutné. Ani za svet mi nechcel povedať, čo sa stalo, tak sme sa dohodli, že keď mi to bude chcieť povedať, môže, ale nemusí. Tá hodina už nebola o zábave, Marek sa odmietal čokoľvek učiť a tak som odišla s tým, že môžem prísť na druhý deň. Pravdupovediac, bola som sklamaná, ale sama zo seba, že som ho nedokázala zaujať. Večer mi prišla takáto SMS: Ahoj prydes zajtra? ... Samozrejme, že som neodmietla a prišla. Vtedy mi Marek povedal, čo sa stalo. Vraj dostal z písomky o zvieratkách päťku, pretože mu pani učiteľka povedala, že odpisoval, lebo sám by to na dvojku nenapísal. V tej chvíli do mňa vošla taká zlosť a pocit krivdy, že som sama nechápala.O deň som išla do školy za jeho triednou a slušne sa jej spýtala, prečo dostal Marek päťku z písomky, na korú bol veľmi dobre pripravený a nemal dôvod odpisovať a či by som mohla tú písomku vidieť. Učiteľka po mne pozerala, čo si vlastne dovoľujem ja-študentka posudzovať ju-vyskokoškolsky vzelanú osobu. Bez písomky, ale zato s dobrým pocitom, že som sa zastala svojho žiačika a malého kamaráta, som odišla zo školy. Marek aj tak odvtedy nedostal lepšiu známku ako 3. Na vysedčení to nakoniec vytiahol na tú trojku a cez prázdniny odišiel za maminou do Anglicka. Na prvej a zároveň poslednej pohľadnici mi písal, že sa mu tam darí a má nové mravce :)
Odvtedy som sa už nikdy nebola dopredu informovať o mojich deťúchoch (tak som si mojich žiačikov nazvala).
