Za oknami Vianočnej nálady

Písmo: A- | A+

O psoch a venčení, o detstve, o dospelosti, o Trnave, o Bratislave, o prechádzkach s ťažkou hlavou, o zabudnutom mobile a o znovuobjavení vzácneho pocitu Vianoc.

Začnem tým, aké úžasné je mať psa. Vytiahne Vás von za akéhokoľvek počasia. Vnímate to ako nevýhodu ? Mne to práveže zlepšilo mnoho – pravidelné stávanie, prechádzky pred spaním, vyčistenie hlavy, socializácia, vidím a cítim každé ročné obdobie – vnímam to úplne inak ako spoza okna v panelovom byte.

Keď som bola na strednej škole, vždy ma to moje pojašené psisko vytiahlo von okolo 8smej večer, či bol teplý letný večer alebo jesenný studený dážď. A potom prišla zima a s ňou aj Vianočné obdobie. A zrazu som sa na venčenie začínala omnoho viac tešiť, lebo som pozerala cudzím ľuďom do okien a špehovala som ako majú vyzdobené stromčeky. Vtedy, čo je už asi aj 20 rokov, by som Vám vedela presne opísať Vianočný stromček každého obyvateľa na sídlisku Družba v Trnave. Milovala som to, pes behal okolo mňa ako šialený a ja som pozerala do každého okna, fascinovali ma svetlá, výzdoby, dokonalé stromčeky, komunistické stromčeky a la metly.. všetky stromčeky a výzdoby sa mi páčili. Ak mi niečo spravilo Vianočnú náladu, tak to bolo určite toto. A každý rok sa to opakovalo a ja som sledovala, ako si niektorí kupujú nové výzdoby, nové tipy svetielok, ako presúvajú stromčeky po obývačke, ako vyzdobujú okná.

Po pár rokoch som odišla žiť do Bratislavy. Mesto som si zamilovala, opäť som ho najviac začala vnímať najmä na prechádzkach už s druhým havkom. Ale už som nebola študentka, a už som chodila niekedy z práce o 8mej večer, psíka som venčila často len rýchlo pod balkónmi domu kde som bývala. V hlave som si na večerných prechádzkach rekapitulovala deň, riešila som otvorené pracovné projekty, telefonovala som známym, na ktorých už nie je toľko času, zúfala som si, čo s peniazmi, keďže väčšinu platu mi „zjedla“ hypotéka, vymýšľala som, čo a ako môžem zlepšiť..

A takto to ide dokola už vyše 10 rokov. Ale dnes sa stala úžasná vec – zabudla som si na večernú prechádzku vziať mobil. Najprv som ostala neistá, či sa poňho nevrátim, chcela som ešte odpísať kamoškám a pozrieť ešte jeden pracovný mail. No ostala som bez mobilu tak som sa usmiala na havka a zobrala som ho na hodinový okruh okolo Račka. A zrazu mi padol pohľad do jedného okna – okna s krásnym vianočným stromčekom, živým, dosť riedkym, so starými svetielkami – farebnými a v malom množstve a ostala som tam stáť ako keď som mala 16 a zima bola tuhšia no ja som mala neskutočne krásny a pokojný pocit Vianoc. Spomenula som si na zabudnutý a veľmi krásny pocit, na ktorý som veruže už dávno zabudla.

Keď skončil advent, keď už prešiel aj Silvester, keď som opäť dnes začala po krátkom voľne robiť, po darovaní a prijatí krásnych darčekov, dokonca po pár dňoch v zasnežených horách.. no až dnes to skutočne prišlo, ten skutočný vianočný pokoj v duši. A ako málo stačilo, nechať mobil doma a zastaviť čas.

Skryť Zatvoriť reklamu