Nevinnosť bola zo všetkých kamarátok najlepšia. Mala srdce a zmýšľanie na pravom mieste. Nevedela raniť ani zradiť. Najviac si rozumela s Inteligenciou. Chodili ruka v ruke, predierali sa životom v bližšom vzťahu ako zvyšné dve kamarátky. Navzájom sa dopĺňali, jedna od druhej sa učili. Inteligencia sa snažila konať najracionálnejšie ako vedela. Často bola preto odsudzovaná, vysmievaná. Povrchnosť bola sivou myškou tejto kompilácie. Na každého sa pozerala z akéhosi imaginárneho postavenia. A tak dosiahla, že si ju všímal len málokto. Pýcha žila svoj život v oblakoch, strhávala na seba všetku pozornosť a na nikoho a nič nebrala ohľad. Pýche a Povrchnosti to žily netrhalo, žili si vo svojich galaxiách, každá s iným cieľom. Tieto naše štyri kamarátky si žili svoje všedné životy, s každodennými radosťami a starosťami.
S vekom sa každá z nich menila svojou vlastnou cestou. Len Pýcha akosi začala vystrkovať svoje nezbedné rožky. Priateľky jej to trpezlivo tolerovali, privierali oči. Občas jej dokonca pomáhali dláždiť cestičku úspechu, ktorý Pýcha tak k životu potrebovala. Dobýjala srdcia bohatých princov, švárnych mládencov a ku koncu, keď sa tento tovar pomíňal, vystačila si aj s ich poddanými. To si už jej dobré priateľky všimli, že je to proti kostolnému poriadku a začali jej opatrne klásť na rameno záchrannú ruku. Nepomáhalo. Už aj tak dosť hrdzavená reťaz, na ktorej doteraz Pýchu držali sa rozpadla. Pýcha začala robiť hanbu všetkým. Najviac to trápilo Nevinnosť a Inteligenciu. Ich noci boli kvôli nepoučiteľnej priateľke často bezsenné. Museli urobiť rozhodnutie, ktoré netešilo ani jednu z nich. Daj svojej dlhoročnej priateľke zbohom a zbaviť sa tak tiaže, ktorá ich pomaly, ale isto ťahala ku dnu.
Pýcha to, samozrejme, zobrala po svojom. Rady svojich dobrých víl brala na ľahkú váhu. A tak pokračovala vo svojom "underground" živote nehľadiac na ostatných. Zaumienila si, že sa svojim dávnym dobrým priateľkám pomstí. Nevšímala si však, že jediný komu sa mstí, je ona sama. Toľko plávala smerom ku dnu, až sa tam jedného dňa doplavila. Samozrejme, neuvedomujúc si to. Dostala sa na dno, kde sa nachádzal len zvýrený piesok a ostré kamienky, ktoré ju začínajú škrabať. Ona, uvedomujúc si to, neskloní svoju hlávku. Naopak. Drží ju urazene smerom hore, pretože sa bojí priznať, že tie jej hlúpe priateľky mali po celý čas pravdu.
A tak teraz Pýcha, zakríknutá a ohrdnutá, potichu sedí vo svojom kúte a ide si oči vyplakať, že nepočúvala svoje dobré priateľky, ktoré jej od počiatku hovorili, že pýcha predchádza pád.
