Konečne pešia zóna. To sme boli teda poriadne prekvapené...vôbec sme to nečakali. Bola síce dosť krátka, ale aspoň niečo. Mala som pocit, že to je jediná pešia zóna v celom L.A. V ten deň tam mala spoločnosť Adidas reklamnú kampaň a pár štíhlych slečien tam v sklenených bunkách predvádzalo kadejaké kreácie...samozrejme v ich oblečení...bolo to dosť zvláštne.
Pracháči tam behali z obchodu do obchodu (samá značka, nič pre normálnych) a keď už nakúpili, sadli si do kaviarne, tašky s nákupom porozkladali okolo seba a začali preberať módne hity prichádzajúcej letnej sezóny.
Iní sa započúvali do spevu pouličných muzikantov, ktorých tam bolo veľa. Mne osobne sa najviac páčil tento...nielenže sa tak trochu podobá na Orlanda Blooma, ale hral veľmi dobre a spieval úžasne.
Okrem spevákov stretnete aj bubeníkov hrajúcich na smetné koše a iné veci, rôznych tanečníkov, šašov a iné potvory...
A keby sa vám nehcelo ani počúvať ani rozprávať, tak sa , jednoducho, môžete postaviť k novinovému stánku a prečítať, čo je nové...som si istá, že jednu udalosť by ste našli opísanú mnohými spôsobmi...
Z ulíc sme prešli smerom k oceánu...do studeného vetra a k ľadovej vode...ani nám sa nechcelo veriť, že sa tu nahrávala Pobrežná hliadka...v marci teda určite nie.
Ani tu nechýba drevené mólo, ktoré je známe tým, že práve tu sa končí slávna Route 66.
A ak niekto sleduje Modrý Pacifik...policajtov na bicykloch...občas môže zahliadnuť ten veľký kolotoč. No a modrých pacifistov tu môžete stretnúť aj naživo...niesú vymyslení : )
No a práve na tomto móle som počula kombináciu anglických nadávok v jednej vete...boli adresované mojej kamoške, spolucestovateľke. Išli sme sa fotiť na tomto drevenom móle a vôbec sme si nevšimli, že tam je ešte jedna tetka a že ju tiež fotia...ona nás zjavne videla a nepovedala nič. Až keď sme sa dofotili, odniekadiaľ sa pri nás objavila a len tak na kamarátku vysypala..."Ty malá sprostá f.... b.... musíš byť všade prvá???"...a spomenula aj niekoľko ďalších...Ostali sme stáť ako obarené...toto sa nám za celé tri týždne nestalo...proste sme žasli...
Ale aj napriek tej nepríjemnosti budem na Santa Monicu vždy spomínať. Bola tam zima a fúkalo a tetka nám vynadala a Ethan mi vypil čokoládu...ale bolo tam super : )
