Pri vchode nás hneď zastavili, že s tým jedlom dnu nemôžeme...tak sme si urobli piknik pri bráne a vošli sme dnu. Prvé boli púštne a polopúštne záhrady a boli geniálne. Kaktusy obrovské a niektoré otrasne pichľavé (museli sme všetko vyskúšať)...
V skleníkoch to všetko rozkvitalo...no boli sme tam v najlepšom čase..aspoň čo sa týkalo kaktusov...
...prešli sme hotovou kaktusovou džungľou...mala som pocit, že fotím priveľa somarín (každý kaktus sa mi zdal byť špeciálny), ale v porovnaní s Japoncami to bol slabý výkon...
Pri pohľade na toto som si povedala...aké smiešne špirálky a načiahla som sa, že sa ich dotknem...a potom ma palúchy boleli celý deň...boli odporne pichľavé...
Bambusovým lesíkom sme prešli do ovocinárstva...teda citrusova..
...doteraz neviem, či to bol grep alebo pomaranč...
...ale toto by mal byť citrón...
Keď som prechádzala pomedzi takéto stromy, iba som čakala, kedy sa objavia víly a škriatkovia...alebo nejakí elfovia...
...a sprievodcu nám robila najchutnejšia veverka...
...toto sú romantikuš stromy...
...japonské záhrady nemali chybu...asi aj preto sa tu nahrávala Geisha...
Po japonských záhradách sme plánovali pozrieť ešte ruže, no neboli rozkvitnuté a tak sme chceli ísť do ďalších častí ako Detská záhrada, Kaméliová záhrada, či Palmová záhrada , keď zrazu sa nám za zadkami objavil taký krívajúci chlapík...že strážnik...a povedal, že už musíme ísť, lebo za 10 minút zatvárajú...Pozreli sme sa na neho pohľadmi...že či si robí z nás srandu...(bolo štvrť na päť)...ale on to myslel vážne, tak sme sa museli pobrať k východu...videli sme asi tak jednu tretinu záhrad...chceli sme ešte kde tu po ceste odbočiť, ale ten chlap išiel stále za nami a vkuse nás napomínal...
...ale ešte som stihla odfotiť elegantnú strašiačku...
Bolo mi tak trochu ľúto, že sme nevideli viac, ale aj tak to stálo za to. Odvtedy sa u mňa Pasadena spája práve s botanickými záhradami a nie s menom Owen Wilson ako to bolo dovtedy.
