Hneď ráno počúvamzlé správy. Kamoš havaroval. Snažím sa na to nemyslieť, veď snáď to bude dobré.Na rannom stíšení rozprávalaspirituálka múdro...začať vždy a vždy a stále od začiatku…prekonávaťsamého seba…no nesústredila som sa poriadne. Vyrušovali papučové bitky,oneskorené príchody a uštipačné poznámky tých vzadusediacich…a správa z rána.
Vyučovanie prešloakosi mimo mňa. Bolo to, našťastie, iba päť hodín. Výuka cirkevných dejín bolaneskutočne nezáživná. Oveľa radšej by som bola, keby sme sa venovali otázkamnásťročných verzus cirkev. Nás mladých nezaujíma, ktorý kráľ kedy vládola kto sa kde kedy presťahoval…potom to tak aj vyzerá. Triedou lietajúpapieriky, jedlo a ozýva sa profesorkine čččččččt.
Prišla som domov.A dobro-zlé správy. Nechcem už na to myslieť. Referovala som to jednejsestre, druhej sestre, tretej sestre…je mi z toho nanič.
Ale boli sme ajnakupovať vianočné prekvapenie a to ma natešilo.
V podvečercirkevného sviatku som navštívila kostol. Myslela som na kamoša so siedmimistehmi na hlave. Ťažká situácia. Ale On mu pomôže.
Neobyčajný deň sakončí tak zvláštne…fajn rozhovorom s kamošmi z CF.
Zajtra začnemodznova…v macíkovanej pyžame a radiatorových papučkách sosnehuliakmi.
