Obšmietal satam, pozoroval zahraničných návštevníkov. Zaujali ho. Rozprávali iným jazykoma tak sa vybral za nimi smerom k jaskyniam, do jaskyne…Jedenz nich si ho všimol. Dali sa do reči. Návštevník vo svojom jazyku, Tónkovo svojom, ale pochopili jeden druhého. Návštevník bol unesený jednoduchosťoua akousi múdrosťou malého chlapca.
Vyšliz jaskyne a návštevník už musel ísť. Popýtal si adresu od„sprievodcu“ a keďže nebol žiadny papier poruke, Tónko vytiaholz vreca papierik od cukríka a naň napísal adresu. Rozlúčili sa.
Tónkovi prišla obálka.Na nej nalepený papierik od cukríka. Docestovala až z ďalekého Škótska.Návštevník z jaskyne sa volal Charles a nedalo mu nenapísať malémusprievodcovi. A keď mu Tónko odpovedal, k listu priložil aj niekoľkomalých štítkov s adresou.
Komunikovalidvojjazyčne a rozumeli si. Trvalo to dlho. Charles sa opäť vrátil naSlovensko…niekoľko krát. Aj vtedy, keď mal Tónko už vlastnú rodinu a5 deťúreniec okolo seba. Naposledy v roku 2000.
Ten malý chlapec,to je môj ocko. Ten predavač v občerstvovni, to je môj starý otec.A návštevník Charles je nás dlhoročný rodinný priateľ a voláme ho ujoCharlie.
Niektorí ľudia si vôbec nevšímajú tých, ktorí sa predvádzajúa dokopy nič nevedia, ale tých, ktorí sa potichu prizerajú a skrývajúv hlavách veľké bohatstvá.
