Veru, zmena. Tých sme tu mali za posledné roky niekoľko. Pamätáš na tie dve jamy na námestiach, do ktorých si spoza plotu hádzal prázdne plechovky od piva? Teraz by si už veru nehodil! Sú ti tam totiž parádne veci. Namiesto jamy prvej je teraz veľký včelí úľ, ktorý po večeroch bliká, asi aby včely vedeli, kam pristáť. No a namiesto druhej jamy, tam ti je už onakvejšia vec - zrkadlo, ale nie hocijaké, značky Aupark!
Som rád, že ho konečne dostavali, mohli aj skôr, len môj otec, čo vtedy richtára robil, im robil naprieky. Nikdy som tomu nerozumel, veď richtár, čo bol pred ním (inak to som si teraz až uvedomil, že tvoj menovec!) robil richtára už tak dlho, že on sa už musel vyznať predsa, a ešte tak pekne to vtedy povedal: „Bratia a sestry v Kristu! Potrebujem predať Štúrovo námestie." Bratia a sestry to schválili a zrazu prišiel oco a povedal že nie, nie je dobré zničiť park v centre mesta a postaviť tam veľké zrkadlo, a dokonca, že nebolo dobré predať to tak lacno, ako to predal ten pred ním... On býval vždy ťažká povaha, ten môj otec.
Ale čo už, zrkadlo našťastie stojí, ale ešte nie je koniec všetkej paráde, lebo majiteľom sa nepáči, že skôr ho nepostavili a tak idú žalovať mesto, ktoré im to nemá z čoho splatiť, zbankrotuje, bude nútená správa, všetci sa zbláznia a terajší richtár bude chcieť môjho otca za to zavrieť, že tak blbol a dovolil si hájiť záujmy občanov. A občania ho v tom ešte podporia, veď ktorý debil by sa zastal niekoho, kto zaňho bojoval. No uznaj.
Ako som prešiel popri tých jamách, šiel som cez park, Sedláčkov, či park SNP, každý ho volá inak a priznám sa ti, namôjdušu, ani ja, pravý Žilinčan, neviem, čo na tabuľke vlastne svieti. Tak či onak, v parku je kopec lavičiek, a všetky boli obsadené! Paráda, len keby miesto tých opitých bezdomovcov sedeli napríklad zaľúbené dvojice, alebo radšej samotné ženy, aby som si konečne nejakú našiel. Len trošku smutno mi prišlo, keď sa tam dvaja začali biť a vykrikovať po sebe, lebo vyplašili vtáky. Aj som sa poobzeral, či nejakého policajta neuvidím, ale nevidel som, lebo teraz ich z tých 80, či koľko ich máme, nesedí v kancelárii 5 ale 15, aby rýchlejšie stíhali papiere vypisovať. Ale možno mám zastaranú informáciu, a policajti boli na zásahu, netreba im krivdiť. Viem, že to nemáš rád, túto moju vlastnosť, prepáč, Janči.
Hneď za parkom je prechod pre chodcov. Akurát dnes som si čítal na internete (inak, máme novú prípojku, filmy sťahujem ako ďábel!) že keď ma zrazí auto na prechode pre chodcov, keď som na bicykli, tak že to je moja vina vlastne. Len neviem, kade mám potom chodiť, lebo na krajnici bolo rozbité sklo a nemám rád, keď dostanem defekt, neviem, asi som divný. Minule mi to suseda povedala, keď ma videla sadiť kvety na predzáhradke: "Sused, vy ste akýsi divný!"
Našťastie ma auto nezrazilo a prešiel som podchodom, nad ktorým boli nedávno, keď boli voľby za richtárov, také oranžové nápisy NEBEZPEČNÝ PODCHOD. Uff, ešte šťastie, že bol nebezpečný len tú chvíľku pred voľbami. Síce sa odvtedy veľa nezmenilo v tom podchode, akurát jediná žiarovka prestala svietiť, ale dobre, možno práve ona bola nebezpečná.
Ach, Janči, zasa som sa zarozprával. Keď mne ti je tu smutno bez teba. Nechceš sa vrátiť? Alebo aspoň dojdi niekedy, poukazujem ti nové istoty, ak dovtedy z Bratislavy dáke dorazia. Oranžoví sú tu aj tam, tak by to nemalo dlho trvať. Dúfajme.
