Nech je ako chce, štyri rodiny majú navždy poznačené životy, štyria ľudia už žiadne (pozemské) životy nemajú. Ťažko je v takýchto chvíľach, ťažko vysvetľovať, kde sa stala chyba, ťažko prijať zodpovednosť. Ťažko byť človekom.
Oveľa ľahšie je vyhovárať sa, dvíhať ruky nad hlavu a krútiť ňou ako v Neberte nám princeznú - „ja nie, to Dominik" prípadne „urobilo sa to samo." Ľahko je odškodniť obete, bárs aj miliónom eur pre každého. Peniaze v tejto chvíli nič neznamenajú. Ide o odkaz, o posolstvo - že štát je tu na to, aby chránil občanov a keď sa mu to nepodarí (akože sa mu to tentoraz ani nepodarilo a zbytočne vyhaslo niekoľko životov!) tak sa dokáže ospravedlniť, vyjadriť ľútosť a vyvodiť dôsledky. To je znak uvedomelého, dobrého štátu.
Znakom dobrého štátu určite nie je, že zodpovedný minister hádže vinu na svojho predchodcu, ten sa bráni, že on to nebol, naopak, Počiatek je nekompetentný, dodávateľská firma zlyhala, síce na to nemáme žiadny dôkaz, ale vinníka treba pomenovať... Ale, samozrejme, ministerstvo je tu na to, aby obetiam pomohlo v ich ťažkej životnej situácii, to áno (tak nejak to povedal hovorca do novín). Zase raz sa ukázalo, ako žalostne malé je naše Slovensko. Nielen rozlohou, ale najmä ľudsky.
P.S. Ste analfabeti? (možno vám napadne paralela s „malým Slovenskom")
P.P.S. Čo keby sme sa posnažili ho trošku zmeniť?
