Situácia s odchodom našej generácie do zahraničia je kritická. Každý rok odíde 25 tisíc mladých Slovákov; takmer tretina populačného ročníka. Odchádza aj 1 z 10-tich absolventov vysokých škôl, zatiaľ čo takmer 15% slovenských študentov už študuje na zahraničných univerzitách. Týka sa to nielen mladých, ale aj našich (starých) rodičov, ktorých rodina ako ich hlavná životná istota často necháva osamotených.
Dnes zverejnený prieskum organizácie LEAF naznačuje, že tento problém je riešiteľný. Až 50% mladých v zahraničí návrat domov nevylučuje, sú stále nerozhodnutí a treba o nich zabojovať. Vďaka odluke od domova si lepšie uvedomujeme hodnotu Slovenska, rodinných väzieb a príležitostí posunúť našu spoločnosť ďalej. Ako hlavný predpoklad pre návrat podľa prieskumu uvádzame zmenu politickej kultúry.
Tu som spozornel. Práve pre tento dôvod sa dnes vraciam domov kandidovať do Eurovolieb. Veď zmena politiky je na dosah. Slovensko má totiž v rukáve žolíka - čaká ho “supervolebný” rok, kedy si zvolíme novú hlavu štátu, europoslancov a vládu. Takáto príležitosť sa pre našu generáciu už nemusí opakovať.
Ako by som teda chcel dostať Ozzieho “Mama I´m Coming Home” na čelá slovenských hitparád?
1. Bývanie
Slovensko má najnižší podiel nájomných bytov v rámci celej EÚ a druhý najnižší podiel bytov na 1000 obyvateľov v celej EÚ. Do eurovolieb preto navrhujem štartovný kapitál pre mladých, ktorý by náš prístup k bývaniu uľahčil.
2. Trh práce
Pracovný trh by mal byť priaznivejší pre mladých a nové formy zamestnania. Potrebujeme investície do nového hospodárstva a podpory podnikania, ktoré neprehlbuje nerovnosti a neškodí životnému prostrediu. Vo vzdelávaní to chce uprednostňovať rozvoj schopností, ktoré študentom umožnia predčiť stroje - tvorivosť, adaptabilitu, analytiku, digitálne a komunikačné schopnosti. Žiadame taktiež vyváženosť medzi rodinným a pracovným životom prostredníctvom lepšej prístupnosti detskej opatery, práce z domu, či flexibilnému pracovnému času.
3. Nízke príjmy
Platy mladých Slovákov sú v priemere okolo 600 EUR, pričom vysokoškolskí absolventi očakávajú aspoň 1000 EUR. Tento rozdiel vieme zmenšiť pomocou lepšieho využitia európskej mládežníckej garancie či obmedzenia neplatených stáží. Daň z príjmov by mali brigádnici a stážisti platiť len od sumy vyššej ako minimálna mzda (620 EUR), pričom dnes je tá hranica len 320 EUR.
4. "Na figu" zamestnania
Technológia sa posunula natoľko dopredu, že mnoho nezáživných a manuálnych prác vo fabrikách dnes už dokážu vykonávať robotické stroje. Naša generácia vie, že chce v živote robiť niečo zmysluplné a ak nám to nie je umožnené doma, tak zatrpkneme alebo odídeme do zahraničia. Preto by Slovensko malo zatraktívniť zamestnania vo verejnom a treťom sektore - obzvlášť v oblasti zdravotníctva, opatery a vzdelávania. Pre odhodlanie pomôcť druhým by mladí nemali žiť na pokraji chudoby.
Vo verejnom sektore potrebujeme lepšie platové a organizačné podmienky ako aj vyššiu úroveň medziľudských vzťahov na prilákanie talentovaných ľudí. Na druhom mieste popularity medzi možnými navrátilcami sa umiestnili práce v digitálnej ekonomike - preto by sme v EÚ mali urýchliť zjednotenie digitálneho trhu, z čoho budú prosperovať aj naše spoločnosti.
5. Úrad pre Slovákov v zahraničí
Kompetencie a rozpočet tohto úradu by mohlo Ministerstvo školstva rozšíriť tak, aby sa venoval nielen podpore kultúrneho života, ale aj návratovým politikám. Úrad by mal aktívne sprostredkovať pracovné príležitosti doma a zjednodušiť proces uznávania zahraničných vysokoškolských titulov.
6. Voľby zo zahraničia
Účasťou na voľbách sa stávame súčasťou komunity, na ktorej nám záleží. Preto by voľba zo zahraničia mala byť čo najjednoduchšia. Jedným z riešení, ktoré využíva viacero krajín, je napríklad možnosť voliť elektronicky, alebo na ambasádach.
Neexistuje jedno čarovné opatrenie, ale nadchádzajúci “supervolebný” rok nám dáva príležitosť zaviesť európske a národné opatrenia, vďaka ktorým by už nikto nemusel odchádzať zo Slovenska z donútenia.
