Naše kroky mali smerovať (pôvodne) do Prahy,avšak nenašli sme vhodného "couchsufrera". Rozhodli sme sa teda pre bližšiu a lacnejšiu alternatívu - univerzitné mestečko - Brno.
Do Popradu sme sa zo Starej Ľubovne dostali vlakom. Vyrazili sme v nedeľu ráno,couch sme mali "zarezervovaný" až na pondelok poobede. Celú cestu sme riešili dilemu : "Kde budeme spať?" . Nemali sme ani potuchy. Spontánnosť nadovšetko.
Pricestovali sme teda do Popradu. Už sme 50 km od Starej Ľubovne,už sme 50 km bližšie k Brnu! Vybrali sme sa z vlakovej stanice cez celý Poprad až na výjazd na diaľnicu. Tam sme sa rozložili a čakali sme na náš prvý stop. Ideálne miesto,za veľkou križovatkou,šoféri si nás mohli prezrieť. Neskôr sme sa posunuli ďalej,k benzínke. Stopovali sme,stopovali. Až nám zastavilo prvé auto. Samozrejme sme si ho nevšimli,že za nami stojí. Obzreli sme sa až vtedy,keď sme videli ako odchádza :) . To bol náš prvý stop v živote.
Po približne 25 minútach sme stopli príjemného uja-profesionálneho šoféra kamióna-ktorý cestoval do Tatranskej Štrby. "Tatranská Štrba,"pomyslel som si,"to bude niekde našim smerom,určite pôjde pod Tatry". Óóó,ja som sa zabudol zmieniť,že náš prvý trip bol naslepo. Nevzali sme si žiadnu mapu :) . Veď načo,sme ostrieľaní profesionáli.
Kiežby sme vtedy vedeli,kde je Tatranská Štrba. Boli sme takí natešení,že sme stopli vôbec nejaké auto,že sme ani nepremýšľali,kde to vlastne ideme. Zásadna chyba. Dostali sme sa do miesta,kde bola frekvencia áut-5 áut za hodinu. Vôbec nepreháňam. Mali sme k tomu ešte šťastie,že sme tam neboli jediní stopári. Jeden ujo zmeškal vlak,tak sa potreboval dostať do asi 7 kilometrov vzdialenej dediny. Vravíme si : "Sme vychovaní stopári,postavíme sa až za neho". Prešlo asi 15 minút a uja zobralo auto,ktoré malo namierené jeho smerom. Na rad sme prišli my. Stopovali sme už niečo vyše pol hodiny,keď sme zrazu uvideli v diaľke staršiu pani,ktorá sa tiež chystala stopovať. Tá si už však zrejme nečítala etiketu stopárov a tak sa postavila približne 200 metrov pred nás a veselo stopovala. To nás tak trošku naštvalo a vybrali sme sa peši. Po takmer dvojhodinovej ceste sme stopli auto,ktoré bolo pre nás osudové. Prečo? Dostanem sa k tomu neskôr.
Bola to partia 4 chlapov,tipoval som ich na západniarov(tipoval som dobre),ktorí boli niekde vo Veľkej Lesnej opravovať chatu. Vraveli si : " Je nedeľa,spravíme dobrý skutok ". A tak nás zobrali. Nebola to presne tá trasa, ktorú sme chceli,ale cieľové miesto nám veľmi vyhovovalo. Cestou sme sa veľmi veľa nasmiali,boli to chalani,ktorí boli spolu celý život,ktorí toho veľa prežili a ktorí nám rozprávali nezabudnuteľné zážitky :).
Cesta z Tatranskej Štrby do Banskej Bystrice trvala približne 2 a pol hodiny. Cestou sme absolvovali jednu zástavku v dedinke,kde sme našim záchrancom pomohli pri vykladaní nejakej postele z auta. Vyhodili nás pri McDonalde a odporučili nám stopovať pri Tescu,je to vraj hlavný ťah na Bratislavu. Tam sme sa chceli dostať.
Približne za pol hodiny sme stretli mladého chalana,ktorý šiel z nejakého tréningu. Padali typické otázky: "Odkiaľ cestujete,kam cestujete,kde študujete,kam sa chystáte na vysokú školu" a podobne :) . Príjemný chlapík. Menej príjemné bolo miesto,kde nás vyhodil. Dostali sme sa takmer k centru Zvolena,čo je mimo hlavného ťahu na Bratislavu. Bolo už pol piatej večer a my sme ešte ani len nevedeli,kde strávime noc.
Toto je prvá časť výletu,v blízkej budúcnosti,v priebehu pár dní,pribudne pokračovanie :) .
P.S.: Z tejto časti máme menej fotiek,viac ich pribudne v ďalších častiach románu :)
