Dopredu chcem povedať, že moja nominovaná kniha sa do tejto stovky nedostala, čo ma úprimne mrzelo. Hlasoval som za románový dokument Gomora od talianskeho novinára a publicistu Roberta Saviana. Táto kniha vychádza z reálií organizovaného zločinu, predstavujúcich skutočné postavy mafiánskych klanov a ich členov, ich životy a činy. Kniha je uceleným pohľadom do reálneho bahna tohoto sveta a našej celej spoločnosti. Kniha je napísaná výborným a dobre čitateľným štýlom a stala sa bestsellerom, ale zároveň tento mimoriadny úspech knihy podnietil v radoch mafiánskych klanov camorry reakciu v podobe odsúdenia na smrť pre samotného autora, ktorý preto permanentne mení miesto svojho pobytu. Túto pomerne novú knihu som preto nominoval, lebo som chcel dať prednosť reflektovaniu súčasného stavu sveta a jeho chodu, pred už klasickými románmi, alebo nebodaj gýčovou literatúrou súčasnosti.
Mnou nominovaná kniha splnila všetky požiadavky súťaže tj., že je to prozaické dielo, bola vydaná v slovenskom preklade vo vydavateľstve Kalligram v roku 2008. Podmienky tejto súťaže totiž nezahrňujú poéziu a nesmie byť nominovaná Biblia a kniha, ktorá nikdy nevyšla v slovenskom preklade. Môžu byť nominované len konkrétne poviedky, novely, alebo romány a to či už svetovej, alebo domácej literatúry.
Zarazilo ma napríklad, že do prvej stovky sa nedostali vôbec autori, ktorí definovali určité smerovanie a žáner v literatúre. Napríklad Edgar Allan Poe so svojou poviedkovou tvorbou zrodil literatúru s hororovými motívmi, alebo najväčší rozprávkar a zároveň kráľ tohoto žánru Hans Christian Andersen úplne absentujú. Do prvej stovky by som zaradil aj troška čierneho humoru v podaní Roalda Dahla, ktorý sa tam takisto nedostal a medzi ruskými autormi nominovanými do tejto stovky mi chýbal napríklad taký Alexander Solženicyn, ktorý napísal výbornú novelu Jeden deň Ivana Denisoviča, alebo jeho slávny román Súostrovie gulag.
Do nominácií sa dostali klasické tituly, ako Gróf Monte Christo od Alexandra Dumasa, Dracula od Brama Stokera, Anna Karenina od Leva Nikolajeviča Tolstoja, Doktor Živago od Borisa Pasternaka, Zločin a trest od Fiodora Michajloviča Dostojevského, Majster a Margarétka od Michaila Bulgakova, Hlava XXII od Josepha Hellera, alebo Traja kamaráti od Ericha Mariu Remarqua. Ľudia nevynechali ani dve sestry viktoriánskej literatúry v podaní Charlotte Brontëovej a jej Jany Eyrovej a Emily Brontëovej a jej jediného románu Búrlivé výšiny. Do stovky sa zmestili aj diela dvadsiateho storočia, ako napríklad autobiografický román Henriho Charriéra Motýľ, Meno ruže od Umberta Eca, Kto chytá v žite od Jerome D. Salingera, kultová mafiánska sága Krstný otec od Maria Puza, alebo Cesta od Cormaca McCarthyho, ktorá vyšla len nedávno v slovenskom preklade. V nomináciách nechýbal ani magický realizmus Gabriela Garcíu Márqueza a jeho románu Sto rokov samoty, historický opus Quo vadis? od Henryka Sienkiewicza, Portrét Doriana Graya od Oscara Wilde-a, Stepný vlk od Hermanna Hesseho, alebo klasická autorka gýčových ženských románov Jane Austenová s jej dielom Pýcha a predsudok. Katastrofou v nomináciách bolo zastúpenie pseudo-románov štýlu fantasy, ako Eragon od Christophera Paoliniho, Harry Potter od Joan K. Rowlingovej, alebo gýč v podaní Stephenie Meyerovej Súmrak atď. Nepamätám si naisto, ale mám dojem, že tam bola zastúpená aj naša Táňa Keleová-Vasiľková a to vyzerá, akoby sme nemali čo do tej stovky vybrať.
Mňa osobne zaujali z nominovaných hlavne Jack Kerouac so svojou bítnickou odyseou, románom Na ceste, ktorý definoval hnutie beat generation a pri tejto príležitosti chcem ešte spomenúť vynikajúci román od Kena Kesey-ho Prelet nad kukučím hniezdom, ktorý mi tam tiež chýbal. Zo slovenskej literatúry ma potešil Pavol Dobšinský a jeho Slovenské rozprávky. Z literatúry dvadsiateho storočia to boli ešte knihy, ako 1984 od George-a Orwella, alebo poetické podobenstvá v podaní krátkych knižiek od Richarda Bacha a jeho skvelej knihy Čajka Jonathan Livingston a moja teraz nominovaná kniha Antoine de Saint-Exupéry-ho Malý princ.
Do veľkej miery chýbalo v nomináciách zastúpenie postmodernej literatúry. Ľudia možno menej poznajú aj literárne diela mnohých hudobníkov, ktoré sú veľmi zaujímavé a stoja za zmienku. Leonard Cohen predtým ako začal s hudobnou kariérou, bol a predovšetkým aj je spisovateľom a poetom. Mimo poézie, ktorá u neho prevláda, napísal aj dve prozaické, viacmenej autobiografické romány Obľúbená hra a Nádherní porazení, kde opisoval paralelne život indiánskej svätice Katery Tekakwithy a spájal ho so svojím vlastným. Ďalším výborným románom je kniha A uzrela oslica anjela od vynikajúceho hudobníka Nicka Cave-a. Problémom týchto kníh, aby splnili prípadné nominácie je fakt, že vyšli doteraz len v českom preklade, vo vydavateľstve Argo.
Chybou v programe Moja naj kniha je, že sa tam dáva, ako hosťom relácie prednosť hlavne hercom a miestami aj hudobníkom, alebo športovcom, ale spisovatelia, bez ktorých by tento program ani neexistoval, sú zastúpení v minimálnom množstve v krátkych dokrútkach. Na tomto príklade opäť vidieť, ako sa komercionalizuje aj relácia, ktorá nemá nič spoločné s osobnosťami showbiznisu. Radšej budem ticho, lebo si viem nakoniec predstaviť, koho by tvorcovia pozvali asi do štúdia, ako zástupcov spisovateľskej elity na Slovensku v podaní Vasiľkovej či Urbaníkovej a spol. Radšej by som prijal v štúdiu ako hosťa napríklad Petra Pišťanka, Michala Hvoreckého, alebo menej známeho Mira Čárskeho, ktorý je výborný publicista a napísal jednu knihu poviedok.
Dúfam len, že do tej nasledujúcej dvadsaťpäťky sa dostane tá lepšia časť z nominovaných. Treba popriať len veľa šťastia.
