Povedala mi o tom už dávnejšie, ale až dnes som sa rozhodla o tom napísať. Vlastne nebola sama, podobný príbeh určite budeš poznať aj ty sama. A možno aj ty - drahý muž. Hovorí sa, že láska by mala byť bezpodmienečná, že dvaja ľudia by mali mať rovnaké záľuby, že by malo byť všetko ľahké a preto sú takpovediac náročnejšie vzťahy hneď odsúdené na zatratenie. Avšak čo si budeme klamať, dokonalý vzťah neexistuje. Ja som vždy verila tomu, že láska medzi dvoma ľuďmi je najdôležitejšia. Ona buď je, alebo nie je. A ak tam je, všetko sa dá zvládnuť. Či sú ľudia rozdielni, alebo úplne rovnakí, až tak neprekáža, pokiaľ sa obaja snažia. Ja osobne by som nedokázala žiť s úplne rovnakým človekom, lebo sa rada v živote posúvam, učím a čelím novým výzvam. Možno aj preto môj názor na ich situáciu nie je ohraničený.
Ona: „Miluje ma, tak ako aj ja milujem jeho. Ale ani po rokoch nie je schopný pokľaknúť a posunúť náš vzťah ďalej. Ja veľmi túžim po manželstve a deťoch, ale on to akosi nerieši. Veľakrát sme sa o tom rozprávali a v poslednej dobe mám pocit, že sa snaží o to, aby presvedčil aj sám seba, že to nechce, že sme rozdielni, že to nemá celé zmysel. Len preto, aby nemusel robiť rozhodnutie na celý život. Napriek tomu mi opakuje, ako veľmi ma ľúbi..“ Spýtala sa ma, čo má robiť. Či má zostať, alebo odísť.
A tu sa dostávame ku názvu článku „Keď muž miluje, ale...“
Musí tam byť takmer vždy to „ale“? Nemohlo by to fungovať jednoduchšie a všetko prirodzenejšie? Poviem ti úprimne, že v živote človeka je veľa prekážok preto, aby rástol a aby sa učil a tiež preto, aby sme sa spoločne vo vzťahu dopĺňali, nie kopírovali. Myslím si, že ak naozaj milujete človeka nemali by ste sa ho nikdy len tak vzdať. Prekážky môžu byť veľké, ťažké a názor vašich kamarátov rôzny, ale nakoniec záleží len na vás dvoch. Povedala som jej, aby mu vysvetlila, prečo je pre ňu manželstvo dôležité a dala mu čas na to, aby sa rozhodol. Nechala ho niekoľko dní samého a netlačila. Čas bez toho druhého nám veľakrát ukáže, či nám chýba, či k sebe patríme. Ak by aj napriek tomu trval na svojom, musí ho nechať ísť. Aj keď to bude bolieť, aj keď jej to zlomí srdce, pretože ak majú byť spolu, on sa rozhodne spraviť ten krok sám, keď bude pripravený a ona ešte stále voľná. Ak však spolu byť nemajú, nepomôže žiadna taktika, či overená rada. V tom prípade príde neskôr niekto, kto bude chcieť to, čo ty. Avšak mali by sme sa všetci naučiť milovať bez ale. Aj keď je to náročné, mali by sme brať našu lásku zodpovedne a rešpektovať naše polovičky.
Nenechať nášho partnera, či partnerku v obavách a pochybnostiach, neubližovať si navzájom a hlavne nedávať sľuby a nádeje, ktoré nedokážeme, alebo nechceme splniť. Manželstvo je pre niekoho len papier, avšak aj peniaze sú len papier a nepoznám nikoho, komu by na nich nezáležalo. Ak miluješ, snaž sa zachrániť vzťah a pracovať na sebe - ak nie, daj tomu druhému slobodu a neťahaj ho za nos. V mojom okolí je veľa rozdielnych ľudí, ktorých spojila láska len preto, lebo to so sebou nevzdali. Stále sa snažili a dnes sú niektorí z nich už aj rodičmi. Myslím si, že ak ste si spolu už prešli vo vzťahu náročnými obdobiami a ustáli to, či ste sa k sebe po rozchode vrátili, mali by ste sa snažiť o to, aby vaša láska bola väčšia, ako vaše nedorozumenia, či tvrdohlavé predstavy. A hlavne práve preto, že to bolo náročné a láska aj tak prežila - je to o to krajšie a vzácnejšie. V dnešnej dobe je ťažké nájsť niekoho, kto nás ľúbi len tak bez dôvodu a preto sa netvárte, že na tom nezáleží. Trochu viac pokory a menej ega. To si opakujem aj ja sama pre seba každý deň. Nakoniec najdôležitejšia je otázka: "Viete si predstaviť, že budete žiť bez toho druhého a už nikdy v živote ho neuvidíte?" Od odpovede sa obaja odrazte.
MOJE NOVÉ VIDEO O TEJTO TÉME: https://www.youtube.com/watch?v=s9ybL4hJL2s
