Ešte mi stihla povedať aby som sa poriadne obliekla, a dala si na seba pozor. Hovorím si, veď idem iba na roh ulice, že ochvíľu som späť. Ale to je ona. Vždy sa stará. Stojím pri bankomate, rozmýšľam čo som chcela, počítam v hlave nejaké nezmyselné počty, keď zrazu pani, spoza môjho chrbta ma pozdraví, a povie aby som JU od nej srdečne pozdravovala. Vraj je to silná žena. Súhlasím s ňou. Veď mám najlepšiu mamu pod slnkom.
Vraciam sa späť, a v duchu ďakujem. Za tie dni kedy stála pri mne - keď nikoho nebolo okolo. Za tie noci, ktoré pri nás strávila, keď nám dobre po zdravotnej stránke nebolo. Za ten čas, ktorý nám venovala na úkor seba. Za tie myšlienky a túžby, ktoré si priala pre nás a nešetrila len pre seba. Za to, že sa dokázala zriecť kariéry a snov kvôli nám. Za to, že vždy, a stále je tu pri nás a patrí k nám. Za univerzálnu utierku z jej rúk na naše uplakané oči.Za to, že dnes vďaka nej viem, čo sa vo svete dobra „nosí". Za to, čo zo mňa spravila, a nikdy aj napriek mojim chybám sa za mňa nehanbila.
Ďakujem ešte raz, a chcem aby tu bola stále, ale hlavne nateraz.
