lebo

Na otázku lásky, a citov k nemu, nevieš vysvetliť dôvod, a preto ťa to nechá nemú s tým slovom na perách "lebo" - lebo ľúbiš (tak na čo dôvod?).

Prečo nosíš tie hrozné handry na sebe? Zodvihneš obočie bez znakov, a odpovieš "lebo", a nebo je zas bez mrakov. A ty opäť sám sebou.

A prečo to? A prečo hento? Prečo nie dnes, a prečo práve tento?

Načo toľko otázok? Neodpoviem hneď, a možno nikdy. Je to predsa moja - tvoja - naša vec.

Pri tvojej otázke vytiahnem z vrecka to ošúchané "lebo", a tebe stačí myknúť plecom len a ísť si svojou cestou...

A možno zostaň - avšak hovorím ti dopredu, dnes som tu, zajtra možno nie. Nechcem ti povedať, že "lebo" je tu zároveň.

Možno si tomu práve prišiel na koreň.