Bola na druhej strane, delilo nás len pár metrov. Povedala som si, že teraz je ten pravý čas. Čo je správne nemôžeš oddialiť. Nechcela som prísť o ten okamih. Bola zvláštna. Akoby bez života a predsa žiarila. Z jej očí išiel neskutočný jas. Krása a zúfalstvo zároveň. Snažila sa milovať, ale nevedela ako na to. Jedno srdce je tu, ale ako získať to druhé? Vedela som, že ho milovala, ale to nestačilo.
Potreboval ženu, ona bola dievčaťom. Snívala rada, veľa, často a o všetkom. Vysnívala si princa z rozprávky - s vreckami plnými lásky. Peniaze nepotrebovala, iba na to základné. Chcela seba, jeho dušu, dotyky, lásku a city zároveň. Priala si zobúdzať sa vedľa neho, nie vedľa jeho dvier. Milovala. Dúfala. Nemilovala len jeho, ale aj to ostatné okolo. Vedela, že raz príde. Možno nie dnes, zajtra, o rok, ale na tom dnes nezáleží - ešte stále sa bez neho zaobíde.
Mala som ju rada, a stále mám, počkám si na ten deň keď príde a potom o tom poviem vám... :)
