Život ide veľakrát úplne inak ako si ho sami naplánujeme, a práve to ho robí v našich očiach neustále atraktívnym a nepredvídateľným. Pokiaľ však ide o lásku a naše srdce, uprednostňujeme presne stanovené pravidlá. Niečo konkrétne, žiadne slová do stratena.
Pred dvoma dňami prišla domov a na stole našla list. V prvom momente zostala ako zaseknutá, lebo vedela, že sa s priateľom v poslednej dobe nemohli vystáť, a hádky boli na dennom poriadku. Mala ho plné zuby, ale to predsa nie je dôvod na rozchod. Teda aspoň v to dúfala. Ešte predtým ako ho otvorila mi zavolala so strachom v hlase, a s tým ako to nezvládne ak ju naozaj opustil. My ženy sme neskutočné v robení záverov, a dedukovaní situácie predtým ako sa naozaj stane. Hovorím jej nech si sadne, zistí čo je v ňom a až potom naplánuje ako to bez neho prežije. To čo našla vo vnútri ju však mierne prekvapilo. Písal..
„Po dlhom čase som sa rozhodol, že sa priznám. Viem, že ako žena potrebuješ počuť od muža často (najlepšie stokrát), že ťa miluje, čo cíti, a ako veľa pre neho znamenáš. To všetko znie síce krásne, ale popravde mne stačí keď sa na mňa občas len bez slova s tou iskrou v očiach pozeráš. Minule som našiel pod tvojim vankúšom časopis o tom ako zistiť, či ťa muž ešte stále miluje? Čo pre neho znamenáš? Vtedy som pochopil, že máš svoje potreby ako každá iná žena. Nebudem predstierať, že som o nich netušil, len som to všetko nepokladal za tak veľmi dôležité. Spravil som chybu, ale zároveň pochop aj ty mňa. Na začiatok - O mojej láske už nikdy nepochybuj. Ver tomu, že ak by som ti začal denne vyspevovať serenádu pod oknom, po čase by nás susedia nezniesli, a pre teba by to aj tak časom to čaro stratilo. Ak by som ti hovoril len sladké slová, začalo by ti to liezť na nervy. Ak by som ti nosil denne kvety, ten moment prekvapenia by zmizol uprostred smetí. Ak by som bol s tebou všade, najlepšie 24 hod denne, začala by si postrádať svoj vlastný priestor. Pochop to, som tvoj muž, a každý deň sa rozhodujem ním aj zostať. Túžim len aby si rozumela, že mne ako mužovi stačí, že ťa mám vedľa seba. Že môžem byť tvoj partner, neskôr manžel a otec našich detí. Chcem aby si nikdy nepochybovala o tom, že ťa ešte stále ľúbim. A ako to zistíš ak ti to stokrát za deň nepoviem? Moju lásku nájdeš v bozku na rozlúčku. V neplánovanom objatí. V slovách „dávaj na seba pozor!“ V ochote riešiť nezmyselné hádky stále dokola, len aby si smutná stále nebola. V nevinnej otázke či nie si hladná, a v uistení sa, že sa mi na pracovnej ceste nestratíš. V záujme čo si celý deň robila keď sme boli bez seba. V smske na dobrú noc či ráno, alebo keď som dlhšie bez teba. V čase ktorý s tebou rád trávim deň čo deň. V tichu, ktoré patrí len nám. V každom vyzdvihnutí z roboty, v čakaní kým sa nachystáš, pri spoločnom vtipnom momente, filme, či len keď sme. My dvaja. Odpusť, že ti stále nepripomínam aká si krásna, dokonalá, a milovaná. Myslel som si, že so svojou intuíciou ženy to už nejako vycítiš. Ale až dnes po včerajšej hádke som pochopil, že by som ťa mal o tom uisťovať aj slovami. V tvojich očiach som zrejme nedokonalý ignorant, ale napriek tomu ťa ľúbiť neprestanem. Dnes, zajtra, nikdy. Naposledy si sa ma pýtala prečo ťa milujem? Mlčal som, a ty si to vzala ako odpoveď. Pravdou však je, že na to nemám žiadny presný dôvod. Milujem ťa pretože - si. Existuješ. Taká krásna, občas vynervovaná, náročná, ale pre mňa dokonalá. A nikam som neodišiel. Večer prídem, a to je jeden z dôkazov, že ťa stále milujem.“
Keď to dočítala pochopila, že všetko čo brala ako samozrejmosť bola tá láska, ktorú ona potrebovala počuť. Pritom ju stačilo len vidieť, cítiť, a vnímať bez slova.
My ženy potrebujeme dennodenné dôkazy lásky, a presné vyjadrenia - dôležitejšie však občas je vážiť si to čo máme vedľa seba, aby sme to náhodou našou nepozornosťou jedného dňa nestratili..
