Obloha pre neho žiarila vždy na čierno, vrecká mal plné oranžových anjelov.
K raňajkám si sadal nahý od kože,
nebola mu zima, ´achbože´.
Chodili sme na dlhé prechádzky - iba my dvaja - zarastenou krajinou bez lásky.
Milovala som zobúdzať sa v jeho snoch prebdených. Chceli sme sa dostať do krajiny panáčikov drevených. Tvárili sme sa, že dávame prednosť na ceste bez motorových vozidiel, robili sme to pre radosť tých nevinných nočných strašidiel.
Bol mojim spoločníkom nemenným, miloval ženy, a nechcel za to žiadne odmeny. Stali sa inšpiráciou jeho diel podzemných, avšak bez vymyslených zákonov morálnych.
Neveril predstave zostať žiť s jednou ženou do konca, pretože každá múza prichádza s inou láskou bez zvonca.
Bol obdarený bláznovstvom doby, a vlastným šialenstvom.
Stratil pojem o čase, skutočnosti, a zostal žiť tam na tom tichom mieste - v polčase.
