Dnes to bude príbeh dvoch. Ani jedného z nich som predtým nepoznala a preto nemôžem a ani sa nesnažím riešiť ich minulosť. Pred pár dňami som na nich v obchode narazila a to, ako sa k sebe správali ma inšpirovalo. Počas jedného nákupu sa dokázali nasmiať, pohádať, uzmieriť, dohodnúť a to všetko bez toho, aby na seba sťahovali akúkoľvek pozornosť. Mala som šťastie, lebo som neskôr pri pokladni stála tesne za nimi a „nechtiac“ si vypočula ich krátky rozhovor.
„Si šialená, máš ďaleko od normálnej a ani neviem prečo ťa milujem. Akoby to bolo včera, čo sme sa prvýkrát stretli. Bola si krásna a stále si, ale inak, ako všetky tie dnešné dokonalé ženy.“ Bola chvíľu ticho a potom povedala: „To znamená, že nie som dokonalá?“ Páčilo sa mi, že napriek zamilovanosti je z nej stále typická žena. Taká tá naša, moja, ktorá rada chytá muža za jeho slová. „Si dokonalá, ale iným spôsobom. Perfektná pre mňa a pre naše dieťa.“ Na to sa len krátko usmiala a narýchlo ho objala. Nemusela povedať nič a mala som pocit, že ho aj ona miluje. Nebolo to len o tom, ako ju pustil do dverí, ako jej pomohol pri balení tašiek, ako sa ku nej správal. Bolo tam toho viac. Neviem, ako dlho boli spolu, ako vyzerá ich vzťah doma, kedy mali dieťa, či ho chceli, či sa budú aj po rokoch milovať. Neviem nič a ani nepotrebujem.
Lebo keď muž miluje, robí to podobne ako žena. Srdcom, bez zbytočných sľubov, a hlavne dennodenne. Žiadne zajtra a o rok, ale dnes a v tomto momente. Niekedy lásku prečítaš z očí a aj keď jej už po sklamaniach len ťažko veríš - ona existuje. V rozdielnych podobách, ale je. Je rozdiel "ľúbiť" a skutočne milovať. Nie v použitom slove, ale v úmysle a samotnej voľbe človeka. Tak prejavuje svoju lásku muž a podobne aj jeho žena. Skutkami.
...láska má milión podôb a predsa je v jednom nezmenená. Tá tvoja sa stáva pravou v momente kedy spraví z teba lepšieho človeka bez toho, aby ťa zmenila v niekoho iného.
