Nebolo to ani tak dávno keď sa narodil. Nemal konkrétne meno, pretože všade kde sa narodil ho nazývali inak. Ono je to tak, že keď malé dieťa príde na svet každý je nadšený tým aké je krásne, dokonalé, mini a voňavé. Pritom je to malé pokrčené, ale napriek tomu rozkošné čudo, ktoré iba plače, spí a papá. Aj on, alebo ona bola tým malým zázrakom. Dlhé roky ju zbožňovali, rozmaznávali, až kým nenadišiel prvý deň školy. Zrazu si všimlo, že sa musí postarať samé o seba. Že svet nie je iba rodina, ale aj ľudia okolo. Že priatelia prichádzajú, a po hádke akoby ich nikdy ani nebolo. Že ľudia sa menia podľa nálady. Že reklamy sú plné dokonalých ľudí, že krásne ženy to majú v živote ľahšie, že bez peňazí sa život žije ťažšie. Že dokonalosť má svoje miery. Že veľa ľudí už v dobro neverí, že úsmev vždy nepredstavuje skutočnosť. Že keď plačeš si pokladaný za slabocha, že keď si úspešný každý ťa zdraví už od plota. Že práca, je to na čom 24 hodín denne záleží. Že význam rodiny je stále menší. Že podvody a rozvody sú súčasť bežného života, že človeka by sme najradšej vymenili za robota. Starnutie chceme zastaviť, chudnúť na počkanie, zdokonaliť a zmeniť svoje telo za okamih, a až keď budeš spokojný ty, tak prestaneš...
.....a potom, že „človek je jediný tvor, ktorý odmieta byť sám sebou.“
Čo sa to s nami stalo? s tým malým nevinným dieťaťom?
Cestujem metrom a vidím obrysy ľudí zaujatých časopismi, novinami, správami. Dokonalé telá modeliek, parochne, make up, úspešných politikov, marketingové ťahy reklamiek, bohatstvo, peniaze, banky, pôžičky, drahé šperky, a veci od výmyslu sveta. Človek prestáva byť človekom, a stáva sa robotom, ktorý konzumuje informácie. Čím viac tým lepšie. Netriedi ich však, iba prijíma, vníma, a spracováva do podvedomia. Do noci maká aby si zarobil na auto čo videl včera na billboarde. Obetuje spánok, len preto aby splatil hypotéku načas. Spáva 30 rokov v dome, ktorý možno nikdy nesplatí, ale pred priateľmi sa ukázať na večierkoch oplatí. Štandard je štandard. Podvádza, lebo doma už necíti to čo bolo kedysi. Klame, lebo to robí každý. Mení si telo lebo sa chce páčiť. Prsia, pery, zadok, to všetko si dnes kúpiš na trhu. Spravia ťa, spracujú, vytvoria z teba dokonalú kópiu niekoho, alebo niečoho čo si videl v časopise. Ženy už nie sú ženami, ale zdokonalenými kópiami. Muži už nie sú vernými manželmi, ale obklopení milenkami. Každý sa chce páčiť, zapadnúť, mať peniaze, byť slávny, a cítiť vášeň vo vzťahu 24/7.
Berieme si hypotéku na nový, a iný život tak, aby sme zapadli. Ale zabúdame, že ju raz musíme splatiť. Tak ako každé naše rozhodnutie, sa raz vráti....Milenka ťa opustí v najhoršom, klamstvo sa prevalí, peniaze sa minú, sláva pominie, vášeň zhorí, silikóny sa rozpadnú, a zostaneš len ty sám.
Zatiaľ čo „aktuálne nudná“ láska, rodina, vernosť, a priateľstvá trvajú donekonečna a ešte ďalej. Ale dnes zapadajú prachom. Vraj je iná doba.
Napriek tomu mne sa tá stará stále páči. Lebo tá ťa robí šťastným...nie len na teraz, ale navždy.
Krásny rok 2015, ty vieš ako na to ;)
+ nie je to dobou, ale nami, a našimi rozhodnutiami.
