„Dúfam, že ho nestratím. Dúfam, že to tentokrát bude iné. Možno je to konečne ten pravý, ale dokedy?“ Dokážeme sa večne týrať týmito myšlienkami, až tak často, že nakoniec niečo skončí skôr akoby to vôbec začalo. Ako si teda udržať muža? Ženu? Vzťah? V prvom rade je dobré si uvedomiť, že vzťah s druhým človekom si nikdy úplne nepoistíme žiadnym kontraktom, podmienkou, či dobre premyslenou taktikou. Na druhej strane, však žiadne taktiky vlastne nepotrebujeme. Je to všetko tak jednoducho - zložité, a vyžaduje si to len jednu jedinú vec. Teba.
Aj ona patrila k tým čiastočne šťastne zadaným ženám, ktoré postúpili o „level vyššie“ ako jej zatiaľ nezadané priateľky. Nebol dôvod aby niekto čo i len nachvíľu zapochyboval o jej šťastí. Okrem práce sa mohla pochváliť milujúcim partnerom, avšak skutočnosť sa mierne vymykala tomu - čo som, čo sme videli z nášho pohľadu. Hoci nebola vyslovene nešťastná, od spokojnej partnerky mala trocha ďalej akoby si sama želala. Tam to všetko začalo, pri želaniach, a očakávaniach ženy. „Zdá sa mi, že sme sa začali navzájom vzďaľovať. Nemám pocit, že som pre neho prioritou, neviem, či ma vlastne ešte po toľkých rokoch a mesiacoch vlastne miluje. Rozpráva stále menej, a pritom ja sa tak snažím aby to medzi nami nevyhaslo. Čo mám robiť aby to bolo také ako na začiatku, ako si ho mám udržať? Vieš nepotrebujem sa jedného dňa zobudiť a zistiť, že odišiel.“ My ženy, (ja nie som výnimkou) potrebujeme mať všetko pod kontrolou, čierne na bielom, a cítiť istotu. Existuje vlastne? Spomenula som si na môj vzťah. Na obdobie, kedy som sa extrémne snažila, ale nedočkala sa odozvy. Najskôr ma to hnevalo, neskôr som však pochopila, že všetky tie prekvapenia, staranie sa, a domáce práce som robila z časti preto aby to zaregistroval. Aby ma vnímal, zmenil sa, pochopil, aby som mu ukázala, že mi záleží. Prišiel však opačný efekt, na ktorý som reagovala podráždene, nahnevane, vyčítavo. Potom som si uvedomila, že som tie veci nerobila s láskou pre neho, ale pre dobrý pocit zo seba. Preto aby som ho zmenila, napravila, a aby bolo jasné, že som sa snažila - ja "milujúca partnerka". (aké sebecké!) Celé som to pochopila až neskôr. Teraz už viem, že láska nemení, neočakáva, že jej niekto vráti jej úsilie, že jej „preplatí“ vynaloženú energiu, čas, snahu. Láska len v tichu robí niečo pre človeka, ktorého miluje. Aj ona potrebuje vedieť, že je milovaná, ale túto potrebu si nevynucuje. Nehľadá ju v minulosti, v tom, čo bolo kedysi, lebo je zaneprázdnená vnímaním prítomnosti. Nebojí sa, že ju človek opustí, lebo je zbytočné mať strach, keď si človek uvedomí, že naši partneri sú slobodné bytosti. Tak ako každý z nás. To, že sú pri nás je ich rozhodnutie, ktorým nám dávajú jasne najavo, že nás milujú. Že im je s nami lepšie ako keď sú sami. Niektorí jednoducho nepotrebujú vykrikovať do sveta, že sme tie pravé, a dennodenne nás o tom darmi uisťovať, nepotrebujú si nás kupovať. Oni "platia" objatiami, návratmi domov, telefonátmi, strachom keď sme ďaleko, ochotou byť manželmi, otcami, partnermi.
Preto ak sa chcete milé ženy naučiť taktiku akou si udržíte partnera, začnite od seba. Uvedomte si, že vzťahy nie sú o tom aby sme si na seba druhého človeka navždy našimi skutkami priviazali. Ľudia nám nepatria, a nikdy patriť nebudú. Jednoducho buďte najlepšou verziou seba, milujúcou partnerkou - človekom, ktorý popri láske, ktorú dáva partnerovi, nezabúda na seba a veci ktoré aj on sám miluje. Ženou, ktorá sa snaží rovnako ako muž. Nemusíme byť dokonalé, na to aby nás niekto miloval. Iba prestať očakávať, ceniť si aj „maličkosti“, a hlavne poznať svoju hodnotu. Ak máme pocit, že sa v našom dome prestala servírovať láska, nemusíme hneď zúfalo, a naštvane odchádzať od stola. Možno je na čase pozrieť sa na ingrediencie, ktoré sme do večere obaja rokmi vkladali, na príčinu ochladnutia vzťahu, na nás dvoch. Neexistuje univerzálny návod na udržanie si partnera. Existuje len láska, ochota, odpustenie, a my dvaja.
Ľúbim ťa, lebo si mohol už milionkrát odísť, a ty si sa rozhodol zostať.
