Zamysleli ste sa niekedy nad tým čo bude keď prídeme na koniec nášho životného tunela, s výkrikom: „konečná vystupovať", a potom už len to na druhej strane?
Čo potom? Ani sama neviem. Čo keď tam bude stáť niekto, kto nám podá obrovský účet do ruky, na ktorom bude stáť: zdravie, šťastie, láska, prvé zamilovanie, úspechy, nádych, úsmev....atď. Účet nebude mať konca, a my si zrazu uvedomíme, že to všetko čo sme brali ako samozrejmosť - samozrejmosťou vlastne nebolo.
Zarazíme sa, a vlastne nebudeme mať chuť prísť až na koniec tohto zoznamu. Veď suma musí byť obrovská. Na tomto svete platíme za všetko, tak na tom druhom to musí byť dvojnásobne. Alebo aj nie..
Bol to dar, od neho.
On to však všetko urobil pre nás zadarmo, len preto, že nás má rád (takou tou starou nemodernou láskou, ktorá nechce nič naspäť, práve naopak).
A čo tým vlastne chcem v dnešný „magický" dátum povedať? Aby sme vytiahli zo „šuflíka" duše to prachom zapadnuté slovíčko: „ďakujem!"
Za ranný nádych, sneh na cestách, upratovaciu čatu v našich mestách.
Za lásku matky - za život, za úsmev priateľa, za zdravie, za vôňu čaju, za teplo domova, ktoré mnohí v zime vôbec nemajú.
Za to, že môžem byť sama sebou, za to, že sú ľudia, ktorí sú tu stále s tebou. Za rodinu, a za všetko na svete...
Lebo ak to náhodou neviete, možno už zajtra všetko skončí, a možno svoju vďaku už nikdy nedokončíš.
Pekný ďakovací deň.
Prajem ti 12 úsmevov na tvári, 12 krát nech sa ti niečo podarí, a 2012 šťastných chvíľ.
:)
