„Nechcel som ťa vystrašiť.“ Stál tam na kraji postele a hľadel na ňu bez známky súcitu, smútku, či radosti. Mal jednoduchý pohľad človeka. Mala pocit, že dnes to nebude o tom, čo sa stalo v minulosti, vedela, že je to úplne nový príbeh s nenápadným nádychom budúcnosti. Vlastne je to celé tak ironicky aktuálne. Dávala si sakra pozor na to aby vstala pravou nohou. Taká nenápadna povera sa ti občas môže nepekne vysmiať do tváre. Make up, košela, vlastne nie nakoniec kraťasy a tričko. V tom sa cíti lepšie, a môže vypadnúť. Pohovor na 5th avenue. Sedí tam, obzerá priestor, a usporadúva myšlienky. Hovorí tak, ako to cíti, úprimne od srdca. Vraj sa jej ozvú. Milovala tú vetu: „Thank you for your time, we will let u know.“ To ticho prerušil on: „haha, Yes I know.“ Keby mala fúzy, zasmiala by sa popod ne. Teraz však kráča dole ulicou smerom k parku. Ľudia, všade naokolo samí ľudia, chodci, matky, podnikatelia....celý svet. Má pocit, že svet je tak nesmierne minimalisticko gigantický. Sadne si do trávy spolu s ním. On. Začína rekapitulovať namiesto nej. „Dnešok bol fajn, miesto sa mi páčilo, ale čo ak si nebola presne taká akú hľadali, vieš mali prísne požiadavky, a čo ak sa ti tam nebude páčiť, a čo ak na teba čaká ešte niečo lepšie....Napadlo mi, že nie si vhodná do takého prostredia, mám pocit, že od toho sú tu iní....“ Pomaly strácala pôdu pod nohami, už si nebola istá svojimi predpokladmi, vlastne je jedno či sa ozvú, čo na to povie rodina, že je to zas len bar, že na svete nie je jediná. Rozčarovaná hľadí na rodinu oproti...keby aj tá jej bola kompletná. Keby bol život ľahší, keby vyzerala inak, možno by mala šancu na iné miesta, inú spoločnosť. On veľmi dobre vie čo robí. A ona? Plná pochybností o dnešku, minulosti, o neurčitých zajtrajškoch. Keby len vedela, že za jeho hlasom stojí to čím naozaj si ty, ona, aj ja som.
Mal by si vedieť, že nemusíš byť najlepší, byť z dobrej rodiny, chovať sa tak ako to od teba chce niekto iný. Mal by si vedieť, že ty ako druh bytosti si jediný. Je jedno či si robotník, upratovač, či krajčír z dediny. Či si len pomocník, alebo ten čo stráži ľudí bezchybných. Ide o to kým naozaj si tam v hĺbke duše, čo ťa napĺňa, a čo svedomie kúše. Život je krátky, náročný, a neexistujú v ňom skratky. To, že občas zapochybuješ je normálne, ale to, že tomu hore, a v seba veríš je viac ako morálne.
.....own voice.“
p.s.nenechaj ho nech ťa umlčí. :)
