Dala som si za cieľ, že sa usmejem na každého kto prejde okolo mňa. Takým tým riadnym vyškereným, ale stále normálnym úsmevom.. (Nebojte sa nepôsobila som ako nejaký narušený vyškerený maniak - teda aspoň dúfam:)
Prvý človek - muž strednej postavy, ponáhľajúci sa z roboty domov (to, že ide z roboty som vydedukovala z obleku a príručnej tašky). Usmiala som sa, on najskôr prekvapene nadvihol obočie, ale nakoniec sa usmial tiež a dodal len krátke "Hi". (tak ja teda tiež, že "Hi":)
Druhý človek - postaršia pani prechádzajúca sa so svojím psom. Bola veľmi milá už na prvý pohľad a úsmev do sekundy opätovala.
Tretí a štvrtý človek - dve mladé baby. Bola som veľmi prekvapená reakciou. Jedna sa usmiala, druhá len prevrátila oči (a možno mala len očný závrat, všetko je možné:)
Piaty človek - mladý chalan asi o 4 roky starší odo mňa. Váhala som či sa usmiať, lebo by si to mohol vyložiť všeljako, ale tak riskla som to. Zastal, pozeral sa a nič. Tak ja, že možno nevidel a usmiala som sa znova. On len stál, bez reakcie, a ja som pre istotu pridala do kroku (nikdy nevieš čo sa skrýva v mladej chlapskej duši). Ešte som sa po pár krokoch otočila, ale už som ho viac nevidela. Takže uzatvorila som to len malým pousmiatím sa v duchu sama pre seba.
Ďalší šiesti ľudia (2x babka, 1x muž v strednom veku, 2x mladí chalani a 1x baba v mojom veku) úsmev opätovali.
A ja som si z toho spravila taký moj vlastný malý uzáver: ľudia všetkých vekových kategórií sa smejú radi, ale občas sa boja reakcie a preto radšej s úsmevom prví nezačnú. Česť výnimkám.
Bol to milý deň a nabil ma zas raz pozitívnou energiou :)
Taaakže zahoďte strach a skúste to taky tak, a dajte mi vedieť ako ste dopadli...
