„Odmalička som bol na teba extrémne prísny. Vždy mi záležalo na tom, aby si bola najlepšia a podávala excelentné výsledky. Keď si zlyhala, povedal som ti, aby si sa snažila viac. Viem, nebol som ten, ktorý by ťa v kúte ľutoval, ale ten, ktorý ti povedal, aby si si oprášila kolená a dala do toho všetko ešte raz. Veľakrát si sa na mňa hnevala a hovorila mame, že som príliš prísny, že od teba očakávam príliš veľa a že to už nezvládaš. Napriek tomu som však videl, že napreduješ a ideš ďalej. Dnes, keď máš svoju vlastnú rodinu pozerám občas späť a rozmýšľam nad tým, či som z teba nevychoval príliš tvrdú, príliš ambicióznu, príliš hrdú ženu. Niekedy by som chcel vrátiť čas späť a iba ťa nachvíľu objať v momente, keď si zlyhala. Keďže čas nejde vrátiť späť, tak na to celé zas rýchlo zabudnem a idem ďalej. Byť otcom nebolo a nikdy nebude jednoduché a preto chcem, aby si rozumela môjmu prístupu k tebe. Ľúbil som ťa tak veľmi, že som vždy veril, že je v tebe viac. Podporoval som ťa, ale neľutoval - aby si bola silná, keď už nebudem pri tebe stáť. Povedal som ti znova, aj keď som videl, že by si to najradšej zabalila. To však len preto, aby si sa nikdy na ceste za tým čo chceš nevzdávala. Zakazoval som ti tých mladých nezodpovedných frajerov, ale len preto, že som vedel, že si zaslúžiš človeka s rovnako veľkým srdcom aké máš ty sama. Dával som ti veľa pravidiel a príkazov, ale len preto aby si sa naučila disciplíne. Neľutujem nič, možno iba to, že som ťa občas neobjal. To však robila mama a preto je z teba silná, ale napriek tomu citlivá žena. Vieš, prečo som si svoj náročný prístup ku tebe prestal vyčítať? Stalo sa to pred pár dňami, keď ku mne prišla tvoja malá dcéra a povedala, že raz chce byť ako mama. Silná, dobrá a stále usmiata.“
Niekedy nám naši rodičia nemusia povedať veľa na to, aby sme všetko pochopili. Na to, aby sme vedeli, že nás milujú a vždy milovali. Ak si mala aj ty šťastie a možno trochu viac prísnych rodičov, nepozeraj na to, ako na niečo zlé. Dnes je z teba silná žena, ktorú len tak nič nezlomí. Pripravili nás na všetko a nežiadali nič. Ak ti aj náhodou v niečom ublížili, odpusti. Zmier sa s minulosťou, s nimi a buď vždy hrdá na to, kým si. Stala si sa takou vďaka rodine, ak veríš – aj Bohu, vďaka sebe, vďaka okolnostiam, skúškam, zlyhaniam a hlavne disciplíne. Na tom, či ťa viac podržal v detstve otec, či mama nakoniec nezáleží... dôležité je, že si na to celé nebola sama.
