O ľuďoch. Novodobých, zaneprázdnených, hľadajúcich šťastie, zmysel - čokoľvek. V telefónoch, na nete, chatoch, časopisoch, televíznych obrazovkách. Komunikačné kanály, ktoré mali za cieľ spojiť nás - vytvorili drahé, ale trendy putá. Už sa nezoznamujeme na ulici, neprihovárame ľuďom, pretože ich nevidíme. Máme v rukách niečo dôležitejšie. Svet fantázie, ilúzie, hlučného ticha. Ale o tom sa už popísalo, tak na čo si to pripomínať? Sama tomuto „trendu“ občas podľahnem. Keď som „unavená z ľudí.“
Dnes som sa však v parku snažila rozpamätať kedy sa nám stratil úsmev na tvárach? Čo nám ho vzalo? A za čím to všetci tak veľmi utekáme? Pred čím sa zo zvyku, a predošlého sklamania vlastne skrývame? Hoci si to nepriznáme je to jediná vec. Láska. Stretla som môjho starého známeho. Úspešný človek, rozprávkový život. Hoci... Priznal sa mi, že síce má všetko, nemá to „všetko“ s kým zdieľať. Je iné mať známosť, a niekoho kto naozaj pri tebe stojí. Je sám. Svoju trasu za úspechom si nadbehol, ale to prázdne miesto. A preto ide zo vzťahu do vzťahu. Vraj s jednou to už hádam bude skutočné. Nie je to iba on. Sme to my všetci. Väčšina. Môžeme sa tváriť aké sme silné a samostatné bytosti, ale keď sa zavrú dvere v každom z nás tá túžba drieme. Po niečom skutočnom. Hoci sa obklopujeme vecami, nikdy neprekryjeme naše potreby. A práve vtedy keď máme strach, striedame partnerov, lebo máme pocit, že čo keď náhodou už nikto nestojí za ďalším rohom. Nemáme čas čakať. Nechceme byť sami. Zoznamky, kŕčovité správy, smsky, hry na dokonalých partnerov. Po čase si však uvedomíme, že nám v živote niečo chýba. Sme to práve a jedine my sami. Rozhodli sme sa ísť za snami, ale v tej záplave informácií, fiktívnych rozhovoroch sme sa akosi stratili.
Možno by sme mali najskôr milovať samých seba, občas si sadnúť za stôl bez 4 telefónov v ruke, pozerať sa pri rozhovore do očí, a viac veriť. V lepšiu budúcnosť. Tomu hore, nech ho voláš akokoľvek.
Stále tam je. Možno myslíš, že tebe nepomôže...ale obzri sa okolo seba. Naozaj máš pocit, že to dobré sa deje len tak? Nie prášky na spánok, tabletky proti stresu, zoznamky od výmyslu sveta. Nič z toho ti nevytvorí lepšiu budúcnosť... Iba nádej,láska a viera, že všetko má svoj zmysel a čas. Hlavne nemaj strach, nestresuj sa nad zajtrajškom, ale miluj, uč sa, občas mlč, a hlavne - naozaj žiť skús..
..každý z nás je rád skutočne nezávislý, ale napriek tomu máme strach zo samoty..
