Mala strach, cítila sa akoby ju požiadal o možnosť nafotiť si ju nahú. Za tie roky bola zvyknutá na krásu, ktorá sa musí doladiť. Správne svetlo, make up...a konečná dokonalá podoba.
Zaviedol ju do tunela spomienok. Musela sa zohnúť, aby si nenarazila hlavu - priestor minulosti bol taký drobný, ako malý plochý kamienok. Stojí tu, sedí, kľačí súčasne. Taká nadšene vyľakaná. Sledovala všetko okolo. Obrovské oči hľadiace na bábiky v rohu miestnosti. Úsmev matky - pohľad do zubatého ružového zrkadla. Hladila si tvár. Letmý dotyk jemnej detskej pokožky. Na nohách mala dúhou zafarbené ponožky.
Medzera v úsmeve školáčky. Vôňa narodeninovej torty z kuchyne. Kolotoč detskej lásky. A prvé samohlásky z úst malej pobláznenej tmavovlásky.
Akosi sme zabudli. Ja s tebou - ona s nimi zároveň. Prikrášlený svet posúvame dennodenne na vyššiu úroveň. A pritom je to tak jednoducho zložité. Nechať zo seba spadnúť všetko rokmi obité. "Premaľuj" dnes seba nahotou krásy bez slova. Nepotrebuješ si kresliť svoju tvár stále dokola. "Počarbi" papier, zahoď strach zo seba do poľa. Priveď k životu opäť to odložené batoľa.
Zavri oči, usmej sa do vetra. Nech sa tvoje srdce na chvíľu po rokoch vyvetrá. Obleč si pohodlnosť prvého človeka. Zotri šmuhy zo zrkadla - pozri sa na seba. Si krásny teraz, nie potom. Dnes - nie zajtra. Jednoducho si to ty - strach nechaj niekde v rohu, odlož ho o rok, a možno napozajtra.
