Ženy vo svete sú dnes neskutočne emancipované, silné a odolné bytosti. Za nič na svete si nepriznajú, že potrebujú pomoc, lebo ony si to jednoducho všetko spravia a zariadia samé. Z každej strany počujem o tom, ako sú dnešní muži nepotrební, zbytoční a tak neuveriteľne neschopní. „Môžem si to spraviť sama. Mala som ťa dávno opustiť. Si neschopný. Nedá sa na teba spoľahnúť. Keby si dal na moju radu, nemuselo sa to stať. Ako partner si zlyhal. Neznášam svojho manžela. Som na neho alergická. Keby som len mala po svojom boku konečne schopného chlapa...“ Toľko slov, výčitiek, hnevu, hádok a nenávisti. Potom nás tieto opustené a zatrpknuté ženy uistia, že sme konali správne, a že mužov na existenciu nepotrebujeme. Veď aj ony fungujú samé. "Vyrovnané a bez problémov." To, čo sa však skutočne deje na druhej strane je častokrát odlišnou realitou.
Jedna moja známa už roky vyhlasuje aká je šťastná, že je sama. Vraj nepotrebuje nikoho. Nikdy som jej to a ani iným ženám nezazlievala. Veď každá máme na výber. Naposledy to však bolo o niečom inom. Stretli sme sa a ona mi do detailov opísala vzťah svojej kamarátky. Hovorila veľa o tom aká je to dokonalá žena a aký je on neschopný, zaspatý muž. Vraj si radšej urobí všetko sama, lebo sa jej nechce čakať kým sa rozhýbe, nebude ho prosiť a jednoducho vie, že by to nespravil tak, ako by chcela. Prevzala mužskú rolu, okrem nej hrá tú svoju a po nociach sa sťažuje. Vraj ona jej tvrdila, že bez muža by jej bolo lepšie. Keď okolo nás prešla mladá rodina, iba sa obzrela a poznamenala, že tá chudera nevie, čo ju o pár rokov čaká. Tak ako? Je z nej šťastná, alebo zatrpknutá žena? Šťastná žena o svojom šťastí a pravde hovoriť nemusí.
Sú na svete ženy, ktoré sa rozhodli zostať samé a potom tie, ktoré bohužiaľ partnera nenašli, tak radšej tvrdia, že žiadneho nepotrebujú. Okolnosti nie sú podstatné. Podstatou je to, že hoci sa hráme na nezávislé, emancipované, dokonalé ženy, naše životy hovoria o inom. Depky, samota, posudzovanie, kritizovanie, zrútenie, zosmiešňovanie mužov, ktorých sme milovali, podkopávanie sebavedomia manželov a nekonečné hádky. Ak sme nespokojné s našimi partnermi, uistime sa ešte pred hádkou o tom, že sme dokonalé. Žiadneho muža nebavia večné výčitky zo strany priateľky a ak si žena myslí, že robí všetko lepšie, tak si muž zvykne na to, že on nemusí nič.
Vo vzťahu sa nesúťaží o prvé miesta, ale vytvára sa spoločný život, v ktorom obaja denne víťazíme. Prestaňme si namýšľať, že sme lepšie a inteligentnejšie. Ak sme nespokojné so vzťahmi, začnime od seba. Ako hovorila moja mama: „Bez vetra sa ani lístok nepohne.“ Každá hádka začína niečím a stupňuje sa našimi reakciami. Nie jeho, jej, ale spoločnými.
Pravdou je, že mužov zúfalo nepotrebujeme, ale s nimi je život ľahší, zábavnejší a hlavne vďaka nim veľakrát odhalíme vlastný charakter. Nie je to náhoda, že to všetko začalo jednou ženou a jedným mužom. Nesnažme sa ísť silou mocou proti prúdu, lebo niekedy nás môže voda pohltiť...
