V dnešnom svete sa radšej budeme trápiť nad tým prečo sa to, či ono deje práve nám, zatiaľ čo by sme energiu, ktorú vynaložíme na sťažovanie sa, mohli minúť radšej na vyriešenie nášho problému.
Pred pár dňami som viedla debatu s jednou babičkou, ktorá sa mi sťažovala, aký vysoký krvný tlak má, že netuší z čoho, a tak šla ku doktorovi, a ten jej predpísal drahé lieky. To viedlo ku ďalšej sťažnosti konkrétne na to, že odkiaľ má brať peniaze keď dôchodky sú také nízke (v žiadnom prípade tento fakt s dôchodkami nepopieram). A nakoniec to s hnevom ukončila tým, že celý život je ku každému dobrá, a tie mrchy si to nevážia, že aj včera tá suseda z prízemia si tam zas niekoho doviezla, a ona nebola celú noc schopná zaspať...atď.
Nemohla som to už ďalej počúvať. Je to naozaj milá pani, s batohom plným problémov (aspoň sa to na prvý pohľad každému zdalo). Pri tom stačilo otvoriť batoh, a vysypať všetok nepotrebný obsah. Poradila som jej, aby aspoň na pár dní susedu - nechala susedou, nerozčuľovala sa nad vecami, ktoré nemôže zmeniť, zdravšie sa stravovala, a užívala si každý deň. O týždeň sme sa v čakárni stretli. A ona? Bola ako vymenená. Zo zatrpknutej starej pani sa vykľula usmievavá babička. Krvný tlak mala v poriadku, čo znamenalo, že žiadne lieky, a ďalšie starosti s peniazmi si robiť nemusí. Potom mi pošepkala, že suseda nebola nakoniec až taká zlá, že aj ona má svoje problémy, a postupne našli spoločnú reč..
Podobných príkladov by som tu mohla spomenúť milión, ale na čo? Čas je predsa vzácny dar.
Vedeli ste o tom, že občas zložitý problém, zabalený do ešte väčšieho, a previazaný mašľou zúfalstva si vytvárame my sami? Ja, ty, všetci - bez rozdielu pohlavia.
Skúsme nehľadať za všetkým zložité postupy, a riešenia, a hlavne sa nesnažme riešiť všetko naraz. A možno do všetkého čo nás trápi, vložme občas viac tej našej starodávnej lásky, a pochopenia.
