Kedysi by sa snažili nájsť si k sebe cestu milými gestami. Čakal by na ňu pri škole, zistil by čo má rada od jej najlepšej kamarátky, nechal ružu na kapote auta, poslal list po bratovi, alebo tak klasicky - poštou. Dnes už nemá záujem, alebo len zlenivel. Stretne sa s ňou keď mu to zapadá do plánu, po fitku, po tom ako pozve tú druhú na kávu, keď má náladu, možno o deň, dva, mesiac, nikdy - lebo už na facebooku našiel náhradu. Pri večeri sa nepýta na detaily z jej, či jeho života. Všetko si vygooglila ešte doma, porovnala s charakteristikou znamenia, vypočítala vhodné dni na rande. Sedia, jedia, občas skontrolujú poštu. Pri rozlúčke preskočia objatie, pípnu si esemeskou - aké to bolo fajn, a idú svojou cestu. Ak majú šťastie stretnú sa znova, ak dovtedy nenapíše niekto iný, lepší, krajšia, vhodnejší, či povolnejšia. Na čo strácať čas. Stačí sa prihlásiť, a staneš sa jedným z nás. Ľudí hľadajúcich šťastie na sieťach, unavených zo sklamania, neveriacich v lásku, dúfajúcich v nájdenie tej pravej – toho pravého v zástupe online ľudí.
Ona nepoznala pravidlá tejto modernej hry. Preto ju nikdy nehrala, a preto možno tak často zostávala sklamaná. Nikdy neodkryla karty hneď na začiatku, ale postupne. Hoci v tom čase už ostatní hráči boli na ústupe. Príliš dlhá hra, veľa prekážok. S inými to uhrali za kratšiu dobu. Nevedela v čom robí chybu. Mala tie isté karty ako ostatné. Až raz. Raz tie karty zapadli, dokonale. Ale len nachvíľu. Láska, veľa lásky, veľa slov. Chcela hrať donekonečna a ďalej, on však postupne strácal záujem. Tvrdil, že už videl všetky jej karty, že potrebuje byť sám. Neskôr zmenil spoluhráčov. Po čase si však uvedomil, že rýchla hra aj rýchlo skončí, a chcel sa vrátiť. Súhlasila, hoci vedela, že už nikdy to nebude ako predtým. Raz sa jej vzdal, mala strach, že to urobí znova. Po čase ten istý scenár. Nebola to jej chyba, že nebola prioritou. Časom sa ešte pár krát vrátila - v diaľke videla tie pekné chvíle. On však videl seba, svoje sny, a potreby. Z druhej koľaje sa dostala na koniec zoznamu, a až vtedy pochopila. Odložila karty, a nechala ho ísť. Za šťastím. Lebo skutočná láska dáva slobodu, odpúšťa - hoci trpí, necháva ľudí dýchať. Za dnešnú plytkosť vzťahov viníme dobu, médiá...ale chyba je v nás. Prestali sme sa zaujímať o ľudí, o ich pocity. Bankové účty, a kontá sú silnejšie priority. Všetko normálne nás nudí, odkladáme city na potom, a náš život zatiaľ stojí bez pohybu za plotom.
----------------------------------------------------------------------------------------
Miloval jej dlhé vlasy, tak si ich nakoniec ostrihala. Nebolo to „z trucu“, ale z lásky. K sebe samej. Na ktorú pri ňom úplne zabudla. Obyčajné dievča so srdcovou sedmou na ramene.
